Páni z Rozhanoviec – pokračovanie

Páni z Rozhanoviec Dňa 2. júna 1472 sa pred krajinským sudcom Štefanom Báthorym dohodol kráľovský taverník Reynold z Rozhanoviec ( †1472) s manželkou Alžbetou „de Mamberg“ s taverníkovým synovcom Jánom z Rozhanoviec, že po Reynoldovej smrti všetky jeho veci a klenoty prejdú do vlastníctva Alžbety a

Rod Barkóczy zo Zaly a Tovarného

Od príchodu na Zemplín až po grófsky titul Ďalším významným rodom, ktorý formoval život v našom regióne a bol dedičom hradu i veľkej časti niekdajšieho hradného panstva bol rod Barkóczy. Rod mal pôvod vo Vašskej ( alebo v preklade Železnej) župe na severozápade Uhorska. Členovia rodu používali prído

Vápenictvo a korytárstvo

zabudnuté remeslá z podhradia Vápenictvo ( vápnarstvo, vápňarstvo, vápeniarstvo, vápenkárstvo) bolo remeslo zaoberajúce sa výrobou a predajom vápna. Ako tradičné doplnkové zamestnanie bolo rozšírené najmä v oblastiach s výskytom vápenca. O pálení vápna priamo v Podčičve sa zachovalo pomerne málo pub

Kostol povýšenia sv. Kríža a hrobka rodu Barkóczy

Kostol povýšenia sv. Kríža a hrobka rodu Barkóczy Okrem dominantného hradu Čičva sa pod hradným kopcom nachádzajú ešte dve národné kultúrne pamiatky. Tou staršou je Kostol Povýšenia Svätého kríža, ktorý bol v minulosti kaplnkou. V najstarších prameňoch, konkrétne vatikánskom registri z roku 1332 pre

Páni z Rozhanoviec

Pri prvej písomnej zmienke o majetku Čičva sme už spomínali, že zakladateľom rodu Rozhanovských bol Reynold II. ( 1259 – 1296) z pôvodom francúzskeho rodu Básztély. Kráľ Štefan V. mu za všetky jeho verné služby v roku 1270 daroval rozsiahle majetky v Abovskej, Sabolčskej a Zemplínskej stolici. Medzi

Rod Báthory

Báthoryovci patrili medzi významné uhorské šľachtické rody. Členovia rodu zastávali v Uhorsku vysoké administratívne, vojenské a cirkevné hodnosti, pochádzali z neho sedmohradské kniežatá a v osobe Štefana Báthoryho aj poľský kráľ a litovský veľkovojvoda. Boli pokrvne spriaznení s panovníckymi rodmi

Význam hradu Čičva