Báthoryovci patrili medzi významné uhorské šľachtické rody. Členovia rodu zastávali v Uhorsku vysoké administratívne, vojenské a cirkevné hodnosti, pochádzali z neho sedmohradské kniežatá a v osobe Štefana Báthoryho aj poľský kráľ a litovský veľkovojvoda. Boli pokrvne spriaznení s panovníckymi rodmi, a to Habsburgovcami i Jagelovcami. Báthoryovci patrili ku klanu Gutkeledovcov, ktorého pôvod je odvodený od švábskych bratov Guta a Kelada. Tí sa do Uhorska prisťahovali v 11. storočí za vlády kráľa Petra Orseola. V roku 1279 ich predkovia získali od kráľa Ladislava IV. za vojenské zásluhy majetok Bátor v Sabolčskej župe ( dnes Nyírbátor v Maďarsku). Prídomok Báthory ( „z Bátoru“) začal používať Briccius, keď sa v roku 1310 spomínaný majetok dostal do jeho výlučného vlastníctva. Zo synov a vnukov Briccia sa postupne vyvinuli dve hlavné vetvy rodu, staršou vetvou boli Báthoryovci zo Somlyó ( čítaj Šómjó, dnes Șimleu Silvaniei v Rumunsku) a mladšou Báthoryovci z Ecsedu ( čítaj Ečed, dnes Nagyecsed v Maďarsku). Legendárny príbeh, kladúci pôvod Báthoryovcov do roku 900, rozpráva o tom, ako sa predok Báthoryovcov menom Vitus ( menovec člena prvej generácie klanu Gutkeled) vydal bojovať s drakom, ktorý číhal v močiaroch pri hrade Ecsed a sužoval obyvateľstvo tunajšej krajiny. Vit draka zabil tromi údermi kopije a za odmenu získal od panovníka hrad. Erb Legendárny príbeh, kladúci pôvod Báthoryovcov do roku 900, rozpráva o tom, ako sa predok Báthoryovcov menom Vitus ( menovec člena prvej generácie klanu Gutkeled) vydal bojovať s drakom, ktorý číhal v močiaroch pri hrade Ecsed a sužoval obyvateľstvo tunajšej krajiny. Vit draka zabil tromi údermi kopije a za odmenu získal od panovníka hrad. Erb udelený v roku 1325 synom Briccia bol navrhnutý s odkazom na túto legendu a obsahuje tri vodorovne umiestnené dračie zuby. Erby niektorých členov rodu obkolesuje aj drak požierajúci svoj vlastný chvost. Jedná sa o symbol Dračieho rádu, ktorý 12. decembra 1408 založil kráľ Žigmund Luxemburský spolu so svojou manželkou. Poslaním členov rádu bol, zjednodušene povedané, boj proti Osmanom, ale aj Husitom a ochrana kresťanstva. Hrad Čičva sa dostal do majetku Báthoryovcov z Ecsedu v roku 1525 a vo vlastníctve rodu zotrval až do roku 1605. Báthoryovci boli do vlastníctva hradu a rovnomenného panstva Hrad Čičva sa dostal do majetku Báthoryovcov z Ecsedu v roku 1525 a vo vlastníctve rodu zotrval až do roku 1605. Báthoryovci boli do vlastníctva hradu a rovnomenného panstva uvedení krajinským sudcom Vavrincom Újlakim po smrti Štefana Rozhanovského, ich posledného majiteľa z rodu Pánov z Rozhanoviec, ktorým zároveň rod vymrel po meči. Tomuto právnemu aktu ešte predchádzala adopčná zmluva medzi Rozhanovskými a Bárthoryovcami uzavretá 13. decembra 1519 a potvrdená kráľom Ľudovítom II. Prostredníctvom nej Štefan Rozhanovský, syn Jána z Rozhanoviec mladšieho, prijal za svojich vlastných bratov palatína Štefana Báthoryho, Andreja Báthoryho a Juraja Báthoryho a stanovil ich za dedičov svojich majetkov hradov Čičva, Skrabské a mestečka Vranov v Zemplínskej župe, Rozhanoviec v Abovskej župe, Cserépu v Boršodskej župe a ury v Peštianskej župe. Medzi dedičmi týchto majetkov bola uvedená aj dcéra Štefana Rozhanovského Katarína, manželka Andreja Báthoryho, a ich synovia Štefan, Bonaventura a Juraj. Na druhej strane Báthoryovci určili za svojho dediča Štefana Rozhanovského, a to v držbe majetkov Világosvár v Aradskej župe, Bujak v Novohradskej župe, Báthor v Sabolčskej župe, Ecsed, Majteny, Gyarmat a Meggyes v Satmárskej župe. Andrej Báthory ( 1490 – 1534) bol satmársky a sabolčský župan, strážca uhorskej kráľovskej koruny, mačviansky bán a v roku 1527 kráľovský taverník. V roku 1547 bol menovaný za hlavného kapitána kráľovských vojsk.

Obrázok 1 – Rod Báthory

Obrázok 2 – Rod Báthory

Bol účastníkom bitky pri Moháči. Počas bojov Ferdinanda I. Habsburského s Jánom Zápoľským, ktoré sa začali v roku 1526 a po čase sa preniesli aj na územie Zemplína, stál na strane Habsburgovcov. V januári 1529 obliehalo hrad Čičvu vojsko Jána Zápoľského. Zdá sa, že úspešne, pretože v apríli 1529 generál Ján Katzianer, najvyšší veliteľ Ferdinandových vojsk, musel znovu dobyť Čičvu. V tom čase bol hradným kastelánom Peter Valach. Zápoľský si neskôr požičal od osmanského sultána Süleymana I. „stroj na dobýjanie hradu“. Po následných bojoch a konečnom víťazstve prívržencov Ferdinanda I. museli hrad zrekonštruovať. Z manželstva Andreja Báthoryho a Kataríny Rozhanovskej sa narodilo osem detí, menovite synovia Bonaventura ( prezývka Andrej), Juraj, Štefan, Ján, Ladislav, Mikuláš a dcéry Klára a Žoëa, z nich Ján, Štefan a Ladislav zomreli ešte v detskom veku. Juraj Báthory (? – 1570) bol krajinský sudca a župan v uhorských stoliciach Satmár, Sabolč, Krasna a Stredný Solnok. Spočiatku bol tiež prívržencom kráľa Ferdinanda I., ale od Juraj Báthory (? – 1570) bol krajinský sudca a župan v uhorských stoliciach Satmár, Sabolč, Krasna a Stredný Solnok. Spočiatku bol tiež prívržencom kráľa Ferdinanda I., ale od roku 1556 ho už nachádzame na strane Jána Žigmunda Zápoľského. Tým sa dostal do nemilosti Habsburgovcov, stratil niekoľko majetkov a vyjednanie zmieru ho stálo nemalé prostriedky. Bol horlivým stúpencom šíriacej sa reformácie. Už pred rokom 1540 umiestňoval protestantských kazateľov do katolíckych farností na svojich panstvách. Keď v roku 1567 vojsko cisára Maximiliána II. dotiahlo na východné Slovensko proti Zápoľskovcom, utáborilo sa pod hradom Čičva. Jazdectvo zhabalo 16 stohov pšenice a ovsa, 20 volov a 30 kráv z blízkych majerov. Sedliakom z okolitých dedín zhabali víno, dobytok, pšenicu, potraviny a ako protihodnotu im vojaci výsmešne odovzdávali odstrihnuté brady a vlasy. Manželkou Juraja Báthoryho z Ecsedu bola Anna Báthory zo Somlyó, dcéra sedmohradského vojvodu a sestra poľského kráľa a litovského veľkokniežaťa Štefana Báthoryho. Juraj bol v poradí už jej tretím manželom. Porodila mu syna Štefana a dcéru Alžbetu ( známu ako „Čachtická pani“). V niektorých genealogických tabuľkách sa spomínajú aj dcéry Žoëa a Klára. Anna bola významnou zástankyňou reformácie, na svojich majetkoch usadzovala kalvínskych duchovných a vydržiavala školu, kde sa učilo v reformovanom duchu. V roku 1545 dokonca bola významnou zástankyňou reformácie, na svojich majetkoch usadzovala kalvínskych duchovných a vydržiavala školu, kde sa učilo v reformovanom duchu. V roku 1545 dokonca zvolala reformovanú synodu. Rytina veduty hradu Ecsed z roku 1688 v dobovej publikácii Das ehmals gedrückte, vom Türken berückte, nun trefflich erquickte Königreich Portrét Štefana Báthoryho ( 1533 - 1586), ktorý bol v roku 1576 zvolený za Poľského kráľa a litovské knieža najstaršia verzia erbu rodu Báthory

Obrázok 3 – Rod Báthory