← Back to articles

Rod Báthory – pokračovanie

Rod Báthory Najznámejšou majiteľkou hradu Čičva z rodu Báthory bola nepochybne Alžbeta Báthoryová ( 1560 – 1614), ktorá sa narodila v roku 1560 v Nyírbátore a detstvo prežila na dvore v Ecsede. Na základe písomných prameňov vieme, že ovládala latinský a maďarský jazyk. Rodičia ju už ako dvojročnú sľ

Rod Báthory – pokračovanie
Rod Báthory – pokračovanie

Rod Báthory

Obrázok 1 – Rod Báthory – pokračovanie

Obrázok 1 – Rod Báthory – pokračovanie

Rod Báthory – pokračovanie

Najznámejšou majiteľkou hradu Čičva z rodu Báthory bola nepochybne Alžbeta Báthoryová ( 1560 – 1614), ktorá sa narodila v roku 1560 v Nyírbátore a detstvo prežila na dvore v Ecsede. Na základe písomných prameňov vieme, že ovládala latinský a maďarský jazyk. Rodičia ju už ako dvojročnú sľúbili za manželku Františkovi Nádasdymu. Báthoryovci a Nádasdyovci spojením svojich rodov chceli získali celý majetok vymierajúceho rodu Drágffy, s ktorým boli spríbuznení. Dňa 3. februára 1570 v Rozhanovciach pri Košiciach sa s Uršuľou Kanizsayovou, matkou Františka Nádasdyho, dohodli na bližších podmienkach uzavretia ich manželstva. Azda kvôli venu bol v decembri 1572 na hrade Čičva vyhotovený súpis Alžbetiných cenností a šperkov. V ňom okrem klasickej výbavy nevesty akou boli šaty, posteľná a stolová bielizeň, nástenné koberce, jedálenský servis a zlaté šperky so vsadenými zafírmi, smaragdami, rubínmi a perlami, dominovalo 31 000 uhorských ìorénov v hotovosti. Zaujímavými kúskami v Alžbetinej výbave bol pozlátený koberec kráľa Mateja s drahokamami, strieborná pozlátená kanvica v tvare kohúta, zlatá korda ( opasok točený ako lano) či prívesok vykladaný perleťou s obrázkom leva. Medzi drahokamami vsadenými do šperkov dominovali zafíry. Zásnuby sa uskutočnili v roku 1573 vo Vranove a 8. mája 1575 sa na vranovskom hrade konala aj svadba. Pozvali na ňu cisára Maximiliána, ale ten sa ospravedlnil a po svojom zástupcovi poslal novomanželom ako svadobný dar pozlátený krčah v hodnote 200 zlatých. Od cisárovnej dostali čašu za 100 a od arcivojvodov Rudolfa a Ernesta času za 150 zlatých. Svadby sa zúčastnilo 4500 hostí, ďalšie podrobnosti týkajúce sa tejto udalosti nepoznáme. Svadobný obrad pravdepodobne prebiehal v kaplnke vranovského vodného hradu, do úvahy pripadá aj starý stredoveký kostol, nazývaný aj slovenský, v tom čase patriaci kalvínom. Dnešná Bazilika minor Narodenia Panny Márie v tom čase ešte neexistovala, bola postavená o päť rokov neskôr, v roku 1580 pre maďarských kalvínov. Zaujímavosťou je, že na počesť svadby Alžbety a Františka, magister Benedikt Ilosvai, hlavný (kalvínsky) kazateľ Vranova, napísal ešte v roku 1571 v Krakove epithalamon – svadobnú pieseň v latinčine. Alžbeta sa na vranovskom a čičvianskom panstve zdržiavala príležitostne z dôvodu správy rozsiahlych báthoryovsko-nádasdyovských majetkov. Jej manžel František Nádasdy bol županom viacerých stolíc, kapitánom hornouhorských vojsk a obávaný protiturecký bojovník. Osmani ho prezývali Čierny beg. Život trávil prevažne na bojisku, cisárskom dvore vo Alžbeta sa na vranovskom a čičvianskom panstve zdržiavala príležitostne z dôvodu správy rozsiahlych báthoryovsko-nádasdyovských majetkov. Jej manžel František Nádasdy bol županom viacerých stolíc, kapitánom hornouhorských vojsk a obávaný protiturecký bojovník. Osmani ho prezývali Čierny beg. Život trávil prevažne na bojisku, cisárskom dvore vo Viedni a na rôznych politických snemoch. Z manželstva Alžbety Báthoryovej a Františka Nádasdyho sa narodilo päť detí, z ktorých dospelosti sa dožili syn Pavol a dcéry Anna a Katarína. Alžbeta ovdovela v roku 1604 a 5. marca 1610 sa proti nej začalo vyšetrovanie na príkaz uhorského palatína Juraja urzu, pretože citujem: „viacero žien zabila a dala zabiť.“ Dňa 29. decembra toho istého roku bola zatknutá a uväznená na Čachtickom hrade, súd sa nikdy nekonal. V záznamoch z vypočúvania svedkov sa píše, že aj vo Vranove umučila jedno dievča, uškrtila ho na turecký spôsob, a v Podhradí pod hradom Čičva ( dnes Podčičva) vraj mučila Doricu a Margitu, ktoré na následky zranení zomreli v Keresztúre. Internovaná na Čachtickom hrade zomrela o druhej hodine rannej dňa 21. augusta 1614, až kým ju v roku 1729 vo svojom diele Ungaria Suis cum Regibus Compendio Data opäť nevzkriesil jezuita a náboženský spisovateľ Ladislav Turóczi. nevzkriesil jezuita a náboženský spisovateľ Ladislav Turóczi.

Obrázok 2 – Rod Báthory – pokračovanie

Obrázok 2 – Rod Báthory – pokračovanie

Rod Báthory – pokračovanie

Alžbeta Báthoryová

Obrázok 3 – Rod Báthory – pokračovanie

Obrázok 3 – Rod Báthory – pokračovanie

Rod Báthory – pokračovanie

Štefan Báthory ( 1555 – 1605), sabolčský, satmársky a šomoďský župan. V roku 1586 bol menovaný za krajinského sudcu. V rokoch 1593 – 1594 sa zúčastnil vojny proti Osmanom. Po odstúpení z funkcie sa pridal na stranu Štefana Bocskaya. Bol podporovateľom reformácie a kultúry. Detstvo prežil na hrade Čičva, často sa zdržiaval vo Vranove, odkiaľ vydal množstvo úradných dokumentov. Na fašiangy v roku 1579 sa vo Vranove oženil s Eufrozínou Drugethovou. So svojou manželkou sa vraj päť rokov pred smrťou nerozprával. Keď ležal na smrteľnej posteli, navštívila ho a povedala: „Počkaj, ty tvrdohlavec!“. Umierajúceho to zasiahlo natoľko, že hneď skonal a ona omdlela. Zomrel na hrade Ecsed 25. júla 1605 a keďže s Eufrozínou nemali deti, Štefanom vymrela mužská vetva Báthoryovcov z Ecsedu. Podľa jeho poslednej vôle spísanej 28. februára 1603 panstvo Čičva nezostalo v jednotnej držbe, ale rozdelil ho medzi svoju manželku Eufrozínu Drugethovú, sestru Alžbetu Báthoryovú manželku Františka Nádasdyho, Katarínu Várdayovú, manželku Pavla Nyáryho, Barboru Figediovú, manželku Juraja Pogányho a Štefana Figediho. Portrét Františka Nádasdyho Maďarská národná galéria Portrét Alžbety Báthoryovej Maďarská národná galéria Podoba mestečka Vranov zo 17. storočia od holandského maliara a grafika Justusa van der Nypoorta (1625 – 1692), ktorý ilustroval príručku geometrie Burckharda von Birckensteina z roku 1686 sériou 110 vedút miest, hradov a kaštieľov Uhorska. Mgr. Ľudmila Šnajderová historička Memento Posteritas, o. z.