Drugeth, Nyáry, Esterházy a ďalší

Obrázok 1 – Drugeth, Nyáry, Esterházy a ďalší – pokračovanie

Drugeth, Nyáry, Esterházy a ďalší – pokračovanie

Esterházyovci získali časť vlastníctva na panstve Čičva prostredníctvom príbuzenstva s rodinou Nyáryovcov. Palatín gróf Mikuláš Esterházy sa v roku 1624 oženil s dvadsaťročnou Kristínou Nyáryovou, vdovou po Imrichovi urzovi. Z ich manželstva sa narodilo deväť detí. Zo synov sa do dejín zapísali Ladislav a Pavol. Ladislav ako najstarší žijúci syn sa po smrti Mikuláša stal hlavnou rodiny. Ešte v roku 1645 bol zvolený za župana Šopronskej stolice a mal predpoklady na ďalší kariérny postup. Zomrel však ako 26-ročný dňa 26. augusta 1652 v bitke pri Vozokanoch, v ktorej padli aj jeho traja bratranci. Pavol sa už ako 17-ročný v roku 1652 stal doživotným županom Šopronskej stolice, po korunovácii Leopolda I. v roku 1655 bol vymenovaný za cisárskeho a kráľovského radcu. Vrcholom jeho kariéry bolo zvolenie za palatína v roku 1681. K politickej kariére mu dopomohla aj účasť na významných vojenských akciách tej doby, akými boli bitka pri Viedni v roku 1683 a znovudobytie Budína v roku 1686. Za svoje zásluhy bol patrične odmenený v roku 1687, keď získal pre rod kniežací titul. Jeho prvou manželkou bola Uršuľa Esterházy, dcéra jeho brata Štefana, a po jej smrti sa druhýkrát oženil s Evou ökölyovou. S obidvoma manželkami mal dokopy 26 detí. Čo sa týka majetkových nárokov na panstvo Čičva, je potrebné spomenúť, že z dcér palatína Mikuláša Esterházyho sa Anna Júlia stala manželkou Františka Nádasdyho a Mária manželkou Juraja IV. Drugetha z Humenného. Nádasdyho a Mária manželkou Juraja IV. Drugetha z Humenného. Valentín II. ( máj 1656 – 26. máj 1691), dedičný užský župan, si zvolil kňazské povolanie. Od roku 1673 bol svätobeňadickým opátom a od roku 1678 ostrihomským kanonikom. V roku 1679 sa vzdal funkcie župana, ktorú získal jeho mladší brat Ján. Od roku 1682 bol tekovským archidijakonom, v roku 1683 sa z donútenia pripojil k Imrichovi ökölymu spolu so svojou matkou a Žigmundom. Od roku 1685 bol krbavským zvoleným biskupom. Po smrti Žigmunda bol od 20. júna 1686 až do svojej smrti opäť užským županom. Ako poslednému mužskému členovi rodu mu ponúkli omilostenie a možnosť oženiť sa, čo však odmietol, a tak ním rod Drugethovcov v roku 1691 vymrel po meči. Žigmund ( II.) po štúdiách vstúpil na politickú dráhu. Od roku 1675 bol zemplínskym županom a po smrti svojho brata Jána bol aj užským županom a v rokoch 1682 – 1684 Žigmund ( II.) po štúdiách vstúpil na politickú dráhu. Od roku 1675 bol zemplínskym županom a po smrti svojho brata Jána bol aj užským županom a v rokoch 1682 – 1684 župným administrátorom Boršodskej stolice. Stál proti kuruckému hnutiu, preto mu Imrich ököly, ktorý od jesene 1682 nosil titul „knieža a pán častí Uhorského kráľovstva“, zhabal majetky. Aby ich získal späť, z donútenia sa k nemu pripojil a v roku 1683 mu slúžil ako diplomat. Avšak po bitke pri Kahlenbergu, v priebehu jesene, od neho spolu s druhým vlastníkom hradu Čičva, barónom Františkom Barkóczym, odpadol, o čom kniežaťu napísal aj v liste z 20. decembra.

Obrázok 2 – Drugeth, Nyáry, Esterházy a ďalší – pokračovanie

Drugeth, Nyáry, Esterházy a ďalší – pokračovanie

Obrázok 3 – Drugeth, Nyáry, Esterházy a ďalší – pokračovanie

Drugeth, Nyáry, Esterházy a ďalší – pokračovanie

Poslední Drugethovci

Obrázok 4 – Drugeth, Nyáry, Esterházy a ďalší – pokračovanie

Drugeth, Nyáry, Esterházy a ďalší – pokračovanie

V ňom mu oznámil, že sa nepripojí k vojsku, ktoré odtiahlo do oblasti Debrecína. Odôvodnil to svojím pravým kresťanstvom, „dôstojným odporom voči pohanskému národu“, víťazstvami kresťanských kniežat a ich spojenectvom uzavretým za účelom vojenských operácií proti Turkom na nasledujúci rok. Kniežaťu radí, aby neveril tureckým sľubom, aby namiesto slobody, ktorú mu sľubujú, nemusel niesť horké jarmo. Zároveň verí vo svoju spravodlivú vec a prosí, aby bol k nemu a k jeho majetku milostivý. Žigmunda Drugetha napokon kurucké vojsko zatlačilo do Užhorodu, kde v apríli 1684 zomrel. Zanechal po sebe päť dcér. Po potlačení povstania Imricha ökölyho zemplínske majetky rodiny ako aj k nim patriace majerské pozemky a dediny zhabala kniežacia Spišská komora. Pád Imricha ökölyho a vymretie Drugethovcov po meči znamenajú novú éru v držbe panstva Čičva, keďže tento obrovský majetok prešiel do rúk dedičiek po ženskej línii rodu, Pád Imricha ökölyho a vymretie Drugethovcov po meči znamenajú novú éru v držbe panstva Čičva, keďže tento obrovský majetok prešiel do rúk dedičiek po ženskej línii rodu, a tým pádom aj do rúk ich manželov. Dedičkami panstva sa stali Kristína Drugethová, sestra Valentína a Žigmunda a dcéry Žigmunda Drugetha a Terézie Keglevich, menovite Klára a Juliana Terézia. Kristína Drugethová bola vydatá trikrát. Z jej prvého manželstva s grófom Ondrejom Forgáchom sa narodili dvaja synovia Pavol a Peter. Jej druhým manželom bol František Pállfy. S tretím manželom Mikulášom Bercsényim mala dve deti, syna Ladislava a dcéru Zuzanu. Ladislav sa po roku 1711 stal vo vyhnanstve maršalom Francúzska a v tom istom roku mu zhabali aj čičvianske majetky. Zuzana sa sa na prelome rokov 1707 – 1708 stala druhou manželkou Petra Zichyho. Klára Drugethová bola prvou manželkou vyššie spomínaného Petra Zichyho, sabolčského župana a kráľovského stolníka. Juliana Terézia bola vydatá dvakrát. Jej prvým manželom bol gróf Mikuláš Pálffy a druhým gróf Michal Althan. O podieloch dedičov Drugethovcov na hrade Čičva informuje komorný súpis vyhotovený v roku 1702, po odhalení Rákóczyho-Bercsényiho sprisahania. Z neho vyplýva, že hrad je od ökölyho povstania ruinou a jeho štvrtina ako záložný majetok patrí barónovi Františkovi Barkóczymu a tri štvrtiny hradu Čičva patria dedičom Drugethovcov, medzi ktorých O podieloch dedičov Drugethovcov na hrade Čičva informuje komorný súpis vyhotovený v roku 1702, po odhalení Rákóczyho-Bercsényiho sprisahania. Z neho vyplýva, že hrad je od ökölyho povstania ruinou a jeho štvrtina ako záložný majetok patrí barónovi Františkovi Barkóczymu a tri štvrtiny hradu Čičva patria dedičom Drugethovcov, medzi ktorých bol tento majetok rozdelený na tri časti. Jednu časť vlastnila Klára Drugethová, manželka Petra Zichyho, zatiaľ čo druhá časť bola rozdelená na dve časti medzi deti Kristíny Drugethovej, a to grófa Pavla Forgácha, Ladislava Bercsényiho a Zuzanu. V polovici 17. storočia vstupuje do histórie hradu Čičva a vranovsko-čičvianskeho panstva nová šľachtická rodina Barkóczy zo Zaly a Tovarného. Portrét Pavla Esterházyho a Uršule Esterházyovej Obrazáreň Esterházyovcov na hrade Forchtensten v Rakúsku Kniežací Erb palatína Pavla Esterházyho z protokolu františkánskeho kláštora v Bratislave z roku 1710 Portrét Mikuláša Esterházyho Maďarská národná galéria Portrét Kristíny Nyáryovej Maďarská národná galéria