Prvá písomná zmienka o majetku Čičva

Obrázok 1 – Prvá písomná zmienka

Prvá písomná zmienka

Prvá písomná zmienka o hrade Čičva

Obrázok 2 – Prvá písomná zmienka

Prvá písomná zmienka

Obrázok 3 – Prvá písomná zmienka

Prvá písomná zmienka

Prvá písomná zmienka o majetku Čičva pochádza z roku 1270. Nachádza sa v listine kráľa Štefana V., ktorou šľachticovi Reynoldovi, svojmu kráľovskému stolníkovi a stajníkovi svojho syna vojvodu Ladislava, veliteľovi strážnych oddielov a sabolčskému županovi, za jeho účasť a zásluhy preukázané na výpravách kráľovského vojska v Teutónii ( Štajersku), v Korutánsku, v Čechách, v Byzantskej ríši a v Bulharsku daroval majetky „Ruzgun, Baasfelde et Lopuspotok“ ( Rozhanovce, Hrašovík a Ploské) v Abovskej župe, „Tuser et Budunfelde“ v Sabolčskej župe a Chychywa ( Čičva) spolu s dedinami Hussceumezeu ( Vranoské Dlhé) a Wysno ( Višňov) v Zemplínskej župe. Reynold dostal aj zem „Zelench”, ktorá kedysi patrila Mikčovi a časť zeme bratov Vojka a Tiburcija nazývanú Zokola ( Sokoľ). Donácia mala byť rekompenzáciou za bojové výdavky, ale aj ťažké zranenia v priamych vojenských stretoch na území Bulharska. Reynold pochádzal z rodu Básztély, ktorého majetky sa nachádzali v Básztély alebo Vasztély v Ostrihomskej župe ( dnes mestská časť v Csabdi vo Fejérskej župe), odkiaľ bolo Reynold pochádzal z rodu Básztély, ktorého majetky sa nachádzali v Básztély alebo Vasztély v Ostrihomskej župe ( dnes mestská časť v Csabdi vo Fejérskej župe), odkiaľ bolo odvodené aj pomenovanie rodu. Podľa najnovších zistení bol rod francúzskeho pôvodu a v osade postavil vežu, ktorá sa stala eponymom dediny. V dobových záznamoch sa objavuje ako Boztyh, Bastila, Básztij, Básztély. Členovia rodu spoločensky patrili ku kráľovským servientom, teda služobníkom, k slobodným mužom, ktorí vlastnili majetok a boli podriadení iba kráľovi. Reynold bol v detstve pážaťom na kráľovskom dvore a verným služobníkom vojvodu Štefana, následníka uhorského trónu. Keď bol Štefan štajerským vojvodom, Reynold sa zúčastnil na všetkých jeho vojenských výpravách do Teutónie, Korutánska a Čiech. Neskôr Štefan ako sedmohradský vojvoda poslal Reynolda spolu s inými veľmožmi do Bulharska, aby pomohol despotovi Jakubovi Svetoslavovi v jeho vojne proti Byzantskej ríši. Po návrate domov sa stal kľúčovou postavou v rozvíjajúcej sa občianskej vojne medzi uhorským kráľom Belom IV. a jeho synom Štefanom. Reynold bojoval po boku mladšieho kráľa Štefana v bitke pri Isaszegu v marci 1265, kde v rozhodujúcom boji zrazil kopijou zo sedla a zajal veliteľa kráľovskej armády bána Henricha Köszegiho, napriek tomu, že sám utrpel ťažké zranenie ľavého oka. Keď sa Štefan po smrti svojho otca Belu IV. stal uhorským kráľom Štefanom V. daroval Reynoldovi za všetky jeho verné služby rozsiahle majetky, ktoré predtým patrili jeho švagrovi černigovskému kniežaťu Rostislavovi. Medzi tieto majetky patrili aj Rozhanovce ( Rozgony), podľa ktorých začal Reynold používať prídomok „z Rozhanoviec“ ( Rozgonyi) a stal sa tak zakladateľom rodu Rozhanovských ( Rozgonyiovcov). Vrchol svojej kariéry dosiahol Reynold okolo augusta 1289, kedy bol menovaný za uhorského palatína počas vlády kráľa Ladislava IV. Kumánskeho. dosiahol Reynold okolo augusta 1289, kedy bol menovaný za uhorského palatína počas vlády kráľa Ladislava IV. Kumánskeho. Z obsahu listiny sa tiež dozvedáme, že majetok Čičva s menovanými dedinami predtým patril černigovskému kniežaťu Rostislavovi, ktorý sa do Uhorského kráľovstva uchýlil pred Tatármi alebo domácimi politickými nepriateľmi. Kráľ Belo IV. ho oženil so svojou dcérou Annou a niekoľkokrát sa ho pokúsil dosadiť na haličský trón. Po opakovaných neúspechoch Rostislava v roku 1249 vymenoval za knieža Bosny a Mačvy. Po smrti Rostislava sa jemu darované majetky opäť stali vlastníctvom uhorského kráľa. V donačnej listine sa spomína, že majetok Čičva v tom čase ležal „in conënio Polonie“. Pojmom konfínium sa označovalo územie ležiace za pohraničnými zásekmi Uhorského V donačnej listine sa spomína, že majetok Čičva v tom čase ležal „in conënio Polonie“. Pojmom konfínium sa označovalo územie ležiace za pohraničnými zásekmi Uhorského kráľovstva. Záseky boli umelo vytvorenými prekážkami, ktoré dopĺňali prirodzené hranice krajiny tvorené horami, lesmi alebo bažinami. Tvorili ich napríklad nanosené hromady kameňov, zrúbané stromy či násypy a hrádze umožňujúce zámerné zaplavenie krajiny vyliatím riek a potokov z ich korýt. Od 12. storočia sa tieto záseky na zemplínsko-užskej nížine tiahli od Vihorlatu cez Strážske, Vranov, pozdĺž cesty vedúcej popri Topli do Hanušoviec a Kapušian v Šarišskej župe a odtiaľ pokračovali ďalej na západ. Zo spôsobu akým je majetok Čičva v donačnej listine charakterizovaný je zrejmé, že slovo „possessio“ označuje panstvo, ktoré Štefan V. Reynoldovi daroval „cum villis“, s dedinami Zo spôsobu akým je majetok Čičva v donačnej listine charakterizovaný je zrejmé, že slovo „possessio“ označuje panstvo, ktoré Štefan V. Reynoldovi daroval „cum villis“, s dedinami Dlhé Pole a Višňov. Územný rozsah tohto panstva sa v listine nespomína. Podľa historika Ferdinanda Uličného k panstvu Čičva od polovice 13. storočia patrilo územie medzi riekami Topľou a Ondavou, od Dlhého Poľa ( Vranovské Dlhé) na juhu až po Kobylnickú a Olšavskú dolinu na severe. Prvá priama písomná zmienka o hrade pochádza z listiny budínskej kapituly, vydanej pred 29. novembrom 1316. Zástupcovia kapituly v nej dosvedčili, že Peter Rozhanovský, vnuk palatína Reynolda, daroval Mikulášovi, synovi Ondreja zvaného Peres, svojmu kastelánovi na hrade Čičva ( Chychua) majetok Tuzsér. Peter svojho kastelána odmenil za verné služby a „udržiavanie ( resp. opravy) hradu Čičva“ v časoch, keď sa nachádzal v rukách Petra, už nebohého Petrovho strýka Júliusa a Petrovho brata Jána. Kastelán už pred rokmi za verné služby získal od nebohého Jána dediny Horná Čičva v Zemplínskej stolici a Slančík v Abovskej stolici. Mikuláša odmenili aj za takmer rok trvajúcu obranu hradu Čičva proti nepriateľom kráľovstva, ktorí hrad obliehali a spôsobili Mikulášovi viaceré škody a na „udržiavanie ( resp. opravy) hradu“ vynaložil dvesto mariek. Pri bojoch prišiel Mikuláš o ľavú ruku a jeho brat Štefan spolu s ďalšími troma členmi hradnej posádky zahynuli. I keď v dokumente presne neuviedli, koho mysleli pod nepriateľmi kráľovstva, pravdepodobne išlo o stúpencov Petra syna Petenya alebo o prívržencov Omodejovcov. Vyobrazenie uhorského kráľa Štefana V. Listina kráľa Štefana V. z roku 1270 Mór Than: Stretnutie uhorského kráľa Ladislava IV. a rímsko-nemeckého kráľa Rudolfa I. Habsburského po bitke na Moravskom Poli, v ktorej padol český kráľ Přemysl Otakar II. Za uhorským kráľom na koni drží uhorskú kráľovskú zástavu Reynold z Básztély. Mgr. Ľudmila Šnajderová historička Memento Posteritas, o. z.