14. storočie

15. storočie

Obrázok 1 – Architektúra hradu Čičva

Architektúra hradu Čičva

16. storočie

Obrázok 2 – Architektúra hradu Čičva

Architektúra hradu Čičva

Hrad Čičvu môžeme architektonicky rozdeliť na tri základné celky, a to hradné jadro, prvé predhradie a druhé predhradie. Hradné jadro tvaru nepravidelného lichobežníka je situované v južnej a najvyššej časti komplexu. Naň je od severu napojené prvé predhradie zaberajúce vrchol pokračujúceho horského hrebeňa so skalnou vyvýšeninou. Druhé predhradie vytvára obvodové opevnenie okolo jadra. Najstaršie časti hradu boli postavené z vápencov. Okrem tohto stavebného materiálu boli v mladších konštrukciách použité hnedé pieskovce a drobnozrnné zlepence, ktoré sa nachádzajú v blízkosti hradného vrchu. Ojedinele boli ako stavebný materiál využité aj vulkanické horniny, konkrétne biele ryolitové tufy a tmavé brekciové tufy andezitov. Páni z Rozhanoviec pravdepodobne v priebehu 15. storočia vybudovali na severozápadnom svahu rozsiahle predhradie. Na jeho čele stála vysoká do šírky predĺžená pevnôstka, pre ktorej stavbu využili skalu nachádzajúcu sa približne 60 m pred bergfritom. Vďaka svojim rozmerom chránila pred streľbou z hrebeňa plochu využívanú na hospodárske a prevádzkové účely. Predhradie mohlo byť spočiatku obkolesené len drevenou ohradou. Neskôr ho zabezpečili kamennými múrmi a okrúhlou baštou strážiacou vstupnú bránu. Ochranu predhradia zo severozápadnej a juhozápadnej strany zabezpečoval systém priekop a valov, ktorý je dodnes viditeľný v teréne. V predhradí sa nachádzali pomocné technické a hospodárske stavby ako napríklad stajne, chlievy, šopy, sýpky a pod. Tieto objekty boli zvyčajne drevené, a preto sa nezachovali. V predhradí sa nachádzali pomocné technické a hospodárske stavby ako napríklad stajne, chlievy, šopy, sýpky a pod. Tieto objekty boli zvyčajne drevené, a preto sa nezachovali. Počas archeologického výskumu v rokoch 1993 – 1994 sa v predhradí podarilo odkryť pozostatky kovoliateckej dielne z prelomu 15. a 16. storočia. Dielňa sa skladala z kováčskeho priestoru s ohniskom a kovoliateckého s pieckou, ktorá bola obmurovaná masívnou štvoruholníkovou konštrukciou. Vedľa piecky sa nachádzala hlboká jama. V peci sa našiel veľký koláč bronzoviny obohatený o olovo. V dielni sa vyrábali predmety potrebné pre bežný život na hrade, ale aj munícia pre hradnú posádku. V 15. storočí bolo prerobené aj hradné jadro. Rozšírený palác zo severu narušil objekt nepravidelnej veže, ktorý vystupoval zo severovýchodného nárožia najviac ohrozeného čela V 15. storočí bolo prerobené aj hradné jadro. Rozšírený palác zo severu narušil objekt nepravidelnej veže, ktorý vystupoval zo severovýchodného nárožia najviac ohrozeného čela hradu. Veža umožňovala streľbu v širokom vejárovom rozptyle. Severná hradba jadra bola spevnená neskorogotickou plentou, jej hrúbka sa zväčšila na 3 až 3,5 metra. Prázdny priestor na nádvorí pod bergfritom bol zastavaný troma malými a dvoma väčšími miestnosťami, ktoré mali podľa starších nákresov D. Menclovej krížové klenby. Pravdepodobne išlo o hospodárske a prevádzkové budovy. Z dôvodu rozvoja delostrelectva na prelome 15. a 16. storočia bol hrad v priebehu 16. storočia prispôsobený pokroku vojenskej techniky. Východný múr hradného jadra zabezpečili klinovitou baštou so zaobleným ukončením, ktorá delami ovládala priľahlú dolinu rieky Ondava. Bašta vysunutá z hradbového múru umožňovala zo strieľní v múroch ìankovaním brániť priestor pred hradbami, ktorý obrancovia už nemohli kontrolovať zrakom. Pri jej stavbe bolo pôvodné palácové okno zakryté 1,5 metrov hrubou murovanou plentou. Priľahlú hradbu zároveň spevnili hrubou obmurovkou, čím sa jej hrúbka rozšírila z pôvodných 1,5 až 2 metrov na 3 až 3,5 metra. Pri prestavbe sa uplatnili aj nové formy renesančného stavebného umenia ako napríklad atika, v podobe nízkeho cimburia so zošikmenými korunami ozubov, ktorá zakrývala, a tým pádom aj chránila drevenú strechu hradného jadra. Murovaná hradba chrániaca prvé predhradie bola opatrená ochodzou a strieľňami pre palebné postavenie ručných zbraní a menších diel. Hrad do konca 14. storočia pozostával z hradného jadra v tvare nepravidelného lichobežníka, ktoré bolo chránené kamenným opevnením kopírujúcim pôdorys vápencového brala. Na jeho severozápadnej strane stál okrúhly bergfrit s britom otočeným v smere najväčšieho ohrozenia, ktorý chránil prístupovú cestu k hradu a jeho západnú bránu. Plnil funkciu pozorovateľne a bol posledným útočiskom obrancov hradu. Na juhovýchodnej strane hradného brala, nad skalným zrázom smerom k rieke Ondave stál gotický dvojposchodový palác. V severnej časti nádvoria sa nachádzala cisterna, ktorá slúžila na zachytávanie dažďovej vody stekajúcej žľabmi z hradných striech. Vstup do hradu zabezpečovala brána, ktorá sa uzatvárala buď dvojkrídlovými vrátami, padacím mostom alebo padacou mrežou. Do tohto obdobia spadá aj výstavba parkánu. Výškovo dominantný bergfrit s kruhovým pôdorysom bol hlavným článkom obrany, chránil prístupovú cestu k hradu a zabezpečoval bránu na západnej strane. Ostrým nárožím - britom bol otočený v smere najväčšieho ohrozenia tak, aby jeho ostrá hrana odrážala strely útočníkov, pretože tie pod ostrým uhlom dopadali na vytiahnutú hranu. Jeho vonkajší Výškovo dominantný bergfrit s kruhovým pôdorysom bol hlavným článkom obrany, chránil prístupovú cestu k hradu a zabezpečoval bránu na západnej strane. Ostrým nárožím - britom bol otočený v smere najväčšieho ohrozenia tak, aby jeho ostrá hrana odrážala strely útočníkov, pretože tie pod ostrým uhlom dopadali na vytiahnutú hranu. Jeho vonkajší priemer dosahoval vyše 11 metrov a priemer vnútorného priestoru bol 5,5 metrov. Jeho konštrukcia dosahovala výšku šiestich podlaží a bol prístupný buď z prvého poschodia cez padací mostík, z hradbovej ochodze alebo blízkeho paláca. Jeho vnútorný komunikačný systém pravdepodobne tvorili rebríky. Obrancovia odrážali útoky nepriateľov z vrcholovej terasy alebo vysunutej ochodze poschodia pod strechou. Plnil aj funkciu pozorovateľne. Slúžil ako posledné útočisko pre obrancov, keď zvyšok hradu bol už v rukách nepriateľa. Okrúhly bergfrit s britom je v architektúre slovenských hradov veľmi vzácny. Dostal sa sem buď počas kolonizácie zo sasko-hessenskej oblasti alebo zo Sliezska prostredníctvom diaľkovej cesty, ktorá spájala Sliezsko a Poľsko pozdĺž severných svahov Karpát so Sedmohradskom. Palác stál na najbezpečnejšej strane hradného brala, nad skalným zrázom smerom k rieke Ondave. Vzhľadom na zachovanú architektúru ho postavili v gotickom staviteľskom slohu. Palác stál na najbezpečnejšej strane hradného brala, nad skalným zrázom smerom k rieke Ondave. Vzhľadom na zachovanú architektúru ho postavili v gotickom staviteľskom slohu. Pozostával zo štyroch podlaží a bol horizontálne i vertikálne členený na niekoľko priestorov. V 14. storočí alebo na začiatku 15. k nemu Páni z Rozhanoviec pristavali v severnej časti hradného jadra ďalšie tri klenuté priestory. Prízemie paláca pravdepodobne slúžilo ako skladisko potravín osvetľované z obranných dôvodov len úzkymi štrbinovými otvormi. Dôležitou súčasťou prízemia bola aj kuchyňa. V nej sa varilo na otvorenom ohni buď v kotlíku alebo v keramických nádobách, ktoré boli v torzovitom stave objavené pri archeologických vykopávkach. Na prvom poschodí mal určite, podobne ako aj iné paláce, väčšiu sálovú miestnosť. Na druhom poschodí sa nachádzali menšie miestnosti slúžiace ako spálne. Obytné priestory boli spočiatku vykurované kozubom umiestneným v rohu miestnosti alebo len otvoreným ohniskom. V 14. storočí sa začali stavať kachľové pece. V porovnaní s kozubom boli čistejšie, pretože sa vykurovali zo susednej miestnosti alebo z chodby. Kumulovali teplo a udržiavali v miestnostiach stálu teplotu ešte dlho po vyhasnutí ohňa. Komnaty mohli byť kvôli tepelnej izolácii obložené drevom. Miestnosti boli prepojené chodbou s prevétom, na hrade Čičva bol vo forme niky v hrúbke múra. V paláci sa určite nachádzala aj kúpeľňa. Jej vybavenie pravdepodobne pozostávalo z drevenej kade. Súčasťou obytných priestorov mohla byť aj hradná kaplnka alebo aspoň svätý kút. V prípade, že sa na hrade nachádzala hradná kaplnka, bola umiestnená s najväčšou pravdepodobnosťou na prvom poschodí. Prístup do paláca a veží mohol byť z bezpečnostných dôvodov riešený z prvého poschodia, a to rebríkom, mostíkom z hradbovej ochodze alebo priamo po nej. Vertikálne komunikovanie zaisťovalo schodište. Potrebám obrany hradu zodpovedali aj ostatné detaily. Dvere a okenice sa zatvárali dovnútra a zamykali sa zaťahovacím trámom do hrúbky muriva alebo sa zamykali kľúčom. Väčšina dverí bývala oplechovaná alebo zosilnená pásovým kovaním s rozličným dekorom. kovaním s rozličným dekorom. Nákres rekonštrukcie hradu Čičva podľa maďarského maliara a grafika Frigyesa Kőniga z publikácie Várak és erődítmények a Kárpát-medencében Kamenná konzola s krycou doskou a pravdepodobne maskou na spodnej strane,

14. storočie

Obrázok 3 – Architektúra hradu Čičva

Architektúra hradu Čičva

15. storočie