Páni z Rozhanoviec

Obrázok 1 – Páni z Rozhanoviec – pokračovanie

Páni z Rozhanoviec – pokračovanie

Dňa 2. júna 1472 sa pred krajinským sudcom Štefanom Báthorym dohodol kráľovský taverník Reynold z Rozhanoviec ( †1472) s manželkou Alžbetou „de Mamberg“ s taverníkovým synovcom Jánom z Rozhanoviec, že po Reynoldovej smrti všetky jeho veci a klenoty prejdú do vlastníctva Alžbety a jeho dvoch dcér Anny z Rozhanoviec a Margity z Rozhanoviec. Rovnako si taverníkove dcéry a vdova ponechajú všetky manželove podiely na panstve Vranov, vrátane tých, ktoré založili alebo ako záloh získali obaja manželia. Ján z Rozhanoviec sa aj v mene svojho brata Štefana z Rozhanoviec a bratranca Osvalda z Rozhanoviec zaviazal, že budú rešpektovať dohodu uzavretú pred časom pred kráľom Matejom I., že po Reynoldovej smrti Alžbeta dostane celé zemepanské mesto Vranov s príslušným panstvom. Na druhej strane Alžbeta prisľúbila, že všetky ostatné hrady a kaštiele, ktoré budú v jej rukách v čase Reynoldovej smrti, odovzdá Jánovi, Štefanovi a Osvaldovi. Alžbeta „de Mamberg“ úplne nerešpektovala dohodu z 2. júna 1472 a krátko po smrti manžela nechala prostredníctvom svojich familiárov zobrať listiny, ktoré sa uchovávali na hrade Čičva a vzťahovali sa nielen na vlastníctvo Reynoldových podielov z hradu a panstva, ale aj podielov manželových príbuzných. Preto sa 3. decembra 1472 pred palatínom Alžbeta „de Mamberg“ úplne nerešpektovala dohodu z 2. júna 1472 a krátko po smrti manžela nechala prostredníctvom svojich familiárov zobrať listiny, ktoré sa uchovávali na hrade Čičva a vzťahovali sa nielen na vlastníctvo Reynoldových podielov z hradu a panstva, ale aj podielov manželových príbuzných. Preto sa 3. decembra 1472 pred palatínom Michalom Országom sťažoval na Alžbetin postup taverníkov synovec Ján z Rozhanoviec. Z Jánovho protestu vyplynulo, že vdova nechala zobrať z archívu na hrade dokumenty Jánovho otca nebohého krajinského sudcu Jána z Rozhanoviec. V rokoch 1491 – 1492 zasiahla panstvo Čičva uhorsko-poľská vojna. Ján Albrecht sa vtedy, bez úspechu, snažil získať uhorskú kráľovskú korunu, ktorá už patrila jeho bratovi V rokoch 1491 – 1492 zasiahla panstvo Čičva uhorsko-poľská vojna. Ján Albrecht sa vtedy, bez úspechu, snažil získať uhorskú kráľovskú korunu, ktorá už patrila jeho bratovi Vladislavovi Jagelovskému. Takmer dvojročný pobyt poľského vojska na území severovýchodný stolíc a s ním súvisiace ozbrojené vojenské stretnutia spôsobili veľké hospodárske škody, ktorých dôsledkom bol aj podstatný pokles obyvateľstva. O situácii, v ktorej sa po týchto udalostiach ocitlo hradné panstvo Čičva sa dozvedáme z listiny z roku 1493, kedy sa z panstva vydeľovala štvrtina majetku pre ženskú líniu rodu Rozhanovských, konkrétne pre vdovu Dorotu a dcéry Dorotu, Annu, Kláru, Apolóniu a Barboru. Zvyšné tri štvrtiny ostali vo vlastníctve Štefana z Rozhanoviec. Rozhanovskí si rozdelili všetky existujúce usadlosti v dedinách panstva Čičva a osobitným predmetom deľby sa stal aj hrad Čičva. Z deľby sa dozvedáme, že z pôvodného počtu 511 usadlostí, ktoré svedčili o hustom osídlení panstva Čičva v 15. storočí, zostalo po dvojročnom pustošení Poliakov iba 235 obývaných a až 276 usadlostí spustlo. Časť poddaných pravdepodobne zahynula počas rabovania, alebo neskôr podľahla hladomoru či chorobám sprevádzajúcim každé vojenské ťaženie. Niektorým sa podarilo ujsť na územia iných panstiev, alebo sa ukryli v lesoch a horách. Najviac spustošenými dedinami bolo Podhradie, ktoré v priebehu spomínaných udalostí zaniklo. Zaujímavé je delenie samotného hradného objektu. Ženská línia, menovite vdova Dorota a jej dcéry Dorota, Anna, Klára, Apolónia a Barbora, dostali pivnicu v zemi prispôsobenú pre ohnisko v „prednej časti hradu“ vedľa vstupu do „vnútornej časti hradu“. Nad ňou prevzali jednu svetlicu ( reprezentačná miestnosť) spolu s múčnicou. Pripadla im aj štvrtina pivníc a štvrtina „starých svetlíc“ na severnej strane hradu. Páni z Rozhanoviec sa na prelome 15. a 16. storočia snažili zlepšiť nevyhovujúce pomery na svojom panstve. Štefan Rozhanovský sa v januári 1506 obrátil so žiadosťou k bardejovskej mestskej rade, aby od vranovských poddaných nevyberali mýto. Ďalším jeho krokom bolo, že listinou zo 14. mája 1506 oslobodil obyvateľov Vranova žijúcich na hornom konci mestečka, oproti františkánskemu kláštoru Blahoslavenej Márie, od všetkých riadnych i mimoriadnych daní. Táto časť Vranova bola vpádmi Poliakov najviac spustošená a obyvatelia zbedačení. Zároveň im udelil aj slobody vranovských mešťanov, čo dosvedčuje ich nedávne usadenie sa v tejto časti mestečka. Udalosti z druhej polovice 15. storočia pravdepodobne prispeli k tomu, že sa Páni z Rozhanoviec rozhodli rozsiahle panstvo Čičva rozdeliť na tri menšie správne jednotky, menovite Čičva, Vranov a Skrabské, spravované kastelánmi. Štefan Rozhanovský po sebe nezanechal žiadneho mužského potomka. Z jeho manželstva s Kristínou Szerechen pochádzala dcéra Katarína, ktorá pravdepodobne zomrela ešte v detskom veku. Z manželstva s Katarínou Hederváry sa mu tiež narodila dcéra Katarína, ktorú vydal za Andreja Báthoryho. Kráľ Ľudovít II. 13. decembra 1519 potvrdil adopčnú Štefan Rozhanovský po sebe nezanechal žiadneho mužského potomka. Z jeho manželstva s Kristínou Szerechen pochádzala dcéra Katarína, ktorá pravdepodobne zomrela ešte v detskom veku. Z manželstva s Katarínou Hederváry sa mu tiež narodila dcéra Katarína, ktorú vydal za Andreja Báthoryho. Kráľ Ľudovít II. 13. decembra 1519 potvrdil adopčnú zmluvu medzi Pánmi z Rozhanoviec a Bárthoryovcami. Štefan Rozhanovský, syn Jána Rozhanovského mladšieho, prijal za svojich vlastných bratov palatína Štefana Báthoryho, Andreja Báthoryho a Juraja Báthoryho a stanovil ich za dedičov svojich majetkov hradov Čičva, Skrabské a mestečko Vranov v Zemplínskej župe, Rozhanovce v Abovskej župe, Cserép v Boršodskej župe a ura v Peštianskej župe. Medzi dedičmi týchto majetkov bola uvedená aj jeho dcéra Katarína, manželku Andreja Báthoryho, a ich synovia Štefan, Andrej Bonaventúra a Juraj. V listine sa konštatuje, že spomínané majetky pripadnú do ich držby spolu so všetkými dedinami, poliami, lúkami, pasienkami, rovinami, lesmi, hájmi, horami, vrchmi, dolinami, vinicami, cestami, mostami, brodmi, riekami, jazerami, rybníkmi, močiarmi, vodnými mlynmi a so všetkými ich výnosmi. Na druhej strane Báthoryovci určili za svojho dediča Štefana Rozhanovského, a to v držbe majetkov Világosvár v Aradskej župe, Bujak v Novohradskej župe, Báthor v Sabolčskej župe, Ecsed, Majteny, Gyarmat a Meggyes v Satmárskej župe. Štefan Rozhanovský zomrel v roku 1523, ako posledný mužský potomok svojho rodu. Po rôznych právnych pokonaniach sa začalo vovedenie Báthoryovcov do majetku až 26. augusta 1525 na hrade Čičva a vo Vranove a obchôdzka všetkých hradov a ostatnej držby trvala do 10. septembra 1525. Po skončení štatúcie sa Čičva a Vranov stali majetku až 26. augusta 1525 na hrade Čičva a vo Vranove a obchôdzka všetkých hradov a ostatnej držby trvala do 10. septembra 1525. Po skončení štatúcie sa Čičva a Vranov stali na viac ako jedno storočie majetkom ecsedskej vetvy Báthoryovcov až do ich vymretia. Rodokmeň Pánov z Rozhanoviec