Drugethovci z Humenného

Obrázok 1 – Drugeth, Nyáry, Esterházy a ďalší

Drugeth, Nyáry, Esterházy a ďalší

Nyáryovci z Bedegu a Esterházyovci z Galanty Panstvo Čičva po roku 1605 nezostalo v správe jedného rodu ako doposiaľ. Štefan Báthory vo svojom závete z roku 1603 zanechal svoj hnuteľný aj nehnuteľný majetok svojej manželke Eufrozíne Drugethovej z Humenného, sestre Alžbete Báthoryovej ( manželke Františka Nádasdyho), Kataríne Várdayovej z Kisvárdy ( manželke Pavla Nyáryho), Barbore Figediovej ( manželke Juraja Pogányho) a Štefanovi Figedimu.

Obrázok 2 – Drugeth, Nyáry, Esterházy a ďalší

Drugeth, Nyáry, Esterházy a ďalší

Obrázok 3 – Drugeth, Nyáry, Esterházy a ďalší

Drugeth, Nyáry, Esterházy a ďalší

Na základe súpisu port Zemplínskej stolice z obdobia okolo roku 1630, ako aj podľa dokumentov kniežacieho archívu rodiny Esterházy, patrili medzi spolumajiteľov panstva Čičva Na základe súpisu port Zemplínskej stolice z obdobia okolo roku 1630, ako aj podľa dokumentov kniežacieho archívu rodiny Esterházy, patrili medzi spolumajiteľov panstva Čičva rody Drugeth z Humenného, Esterházy z Galanty a Nyáry z Bedegu. Niektoré z bývalých príslušenstiev panstva nájdeme dokonca v rukách zemianskych vlastníkov, medzi ktorých patrili napríklad Ján Bornemissza zo Szendrő, Darholcovci, Keczerovci, Rákóczyovci a ďalší. V 17. storočí sa medzi spoluvlastníkmi panstva objavuje aj vysoká šľachta, a to rody Nádasdy, Révay, v polovici storočia Wesselényi z Hadadu a Szemere. Podľa zoznamu majiteľov V 17. storočí sa medzi spoluvlastníkmi panstva objavuje aj vysoká šľachta, a to rody Nádasdy, Révay, v polovici storočia Wesselényi z Hadadu a Szemere. Podľa zoznamu majiteľov statkov patriacich k hradu Čičva vyhotoveného okolo roku 1670 boli tromi najvýznamnejšími vlastníkmi panstva barón František Barkóczy, grófka Mária Esterházy z Galanty, vdova po grófovi Jurajovi Drugethovi, a Ladislav Szemere. Od 10. rokov 17. storočia až do svojho vymretia po meči v roku 1691, boli jedným z významných spoluvlastníkov hradu a panstva Drugethovci z Humenného, rod francúzsko-neapolského pôvodu, ktorých predkovia prišli spolu s Karolom Róbertom z Anjou do Uhorska. Drugethovci časť majetkov panstva Čičva získali manželstvom Štefana Báthoryho ( 1555 – 1605) s Eufrozínou Drugethovou, ktoré však zostalo bezdetné. Panstvo Čičva sa dostalo do ich spoluvlastníctva hlavne sobášom Kataríny Nádasdyovej, dcéry Alžbety Báthoryovej a Františka Nádasdyho, s Jurajom III. Drugethom. Ich svadba sa uskutočnila 6. januára 1610 v Čachticiach. Juraj III. Drugeth ( 1583 – 1620) patril medzi najvýraznejšie osobnosti svojho rodu. V rokoch 1603 – 1620 bol užským županom a v rokoch 1610 – 1620 zemplínskym županom. V rokoch 1610 – 1618 bol kráľovským pohárnikom a od roku 1618 až do svojej smrti krajinským sudcom. Bol rytierom Rádu zlatej ostrohy, kráľovským radcom a komorníkom kráľa Mateja II. V mladosti podporoval Štefana Bocskaya, no v roku 1605 sa pridal k rekatolizácii a od tej chvíle neúprosne prenasledoval protestantov. V roku 1611 sa zúčastnil výpravy proti sedmohradskému kniežaťu Gabrielovi Báthorymu a v roku 1616 ako uchádzač o sedmohradský trón podporovaný Viedňou podnikol neúspešný útok proti Gabrielovi Bethlenovi. Počas tridsaťročnej vojny, v priebehu výpravy Gabriela Bethlena v roku 1619, odišiel do Poľska, kde zorganizoval vojsko a zaútočil z tyla z oblasti Horného Zemplína. V bitke pri Humennom 23. novembra 1619 porazil Juraja I. Rákóczyho, čím prinútil Gabriela Bethlena aby sa zriekol obliehania Viedne a to následne viedlo k podpísaniu mieru v Mikulove 7. januára 1622 a ukončeniu Bethlenovho povstania. Juraj III. Drugeth mal s manželkou Katarínou Nádasdyovou dve dcéry a syna Jána. Dcéra Mária sa stala manželkou Juraja Széchyho, zatiaľ čo Alžbeta sa vydala za baróna Ladislava Révayho, ktorý sa objavuje ako spoluvlastník panstva aj vo vyššie spomenutom súpise port z obdobia okolo roku 1630. Jeho jediný syn, Ján ( X.) Drugeth, zastával až do svojej smrti významné politicko-vojenské funkcie. Bol dedičným užským županom, v rokoch 1631 – 1645 zemplínskym županom, v rokoch 1636 – 1640 hornouhorským hlavným kapitánom a krajinským sudcom od roku 1636 až do svojej smrti 22. novembra 1645. Ján sa zapojil do potláčania ďalšieho protihabsburského povstania, tentokrát vedeného Jurajom I. Rákóczym. Povstalecké vojsko vtrhlo 2. februára roku 1644 na východné Slovensko a začalo obsadzovať majetky kráľa a jeho prívržencov, ktoré boli ihneď zabavené pre Rákóczyho pokladnicu. Takýto osud pravdepodobne postihol aj hrad Čičvu. Jánov syn Juraj ( IV.) sa rovnako stal užským županom. Dňa 28. apríla 1652 sa oženil s Máriou, dcérou palatína Mikuláša Esterházyho a Kristíny Nyáryovej, s ktorej rukou získal Jánov syn Juraj ( IV.) sa rovnako stal užským županom. Dňa 28. apríla 1652 sa oženil s Máriou, dcérou palatína Mikuláša Esterházyho a Kristíny Nyáryovej, s ktorej rukou získal aj prislúchajúcu časť tunajších majetkov Esterházyovcov. Po smrti palatína v roku 1645 totiž Pavol Esterházy ( syn palatína) a jeho manželka Uršula Esterházyová ( vnučka palatína) odovzdali tieto majetky Márii Esterházyovej, staršej Pavlovej sestre, a jej prostredníctvom sa po roku 1652 dostali k Jurajovi Drugethovi. Od roku 1659 až do svojej smrti 9. októbra 1661 na hrade Užhorod bol hornouhorským hlavným kapitánom. Po roku 1661 zdedila vranovské a čičvianske majetky ovdovená Mária Esterházy a jej deti Valentín ( II.), Ján (XI.), Žigmund ( II.) a Kristína. V prvej polovici 17. storočia bola druhým dôležitým vlastníkom hradu popri Drugethovcoch barónska vetva rodiny Nyáryovcov. Nyáryovci časť tunajších majetkov zdedili a časť prevzali do zálohu za 10 000 zlatých od príbuznej rodiny Pogányovcov z Csebu v rokoch 1625/1626. Z členov rodiny sa do príbuzenstva s ecsedskými Báthoryovcami dostal Pavol Nyáry prostredníctvom svojej manželky Kataríny Várdayovej. Neskôr na základe závetu Štefana Báthoryho zdedili aj významné majetky. Po Pavlovej smrti v decembri 1607 zdedil podiely na hrade a panstve jeho syn Štefan a jeho dcéra Kristína. Štefan Nyáry ( cca 1585/1590 – február 1643) bol reformovaným aristokratom, rytierom Zlatej ostrohy, kállóskym hlavným kapitánom a okrem iného vlastníkom hradu Čičva a Vranova. Jeho manželkou sa stala jeho nevlastná sestra Anna Telegdy, dcéra Kataríny Várdayovej z prvého manželstva s Pavlom Telegdym. Od roku 1619 bol prívržencom Gabriela Bethlena, v roku 1621 jeho majordómom, sedmohradským kniežacím radcom a v rokoch 1621/1623 – 1643 sabolčským županom. Po Bethlenovej smrti bol však jedným z kráľovských komisárov vyslaných na opätovné prevzatie siedmich stolíc a vrátenie protiprávne odobratých majetkov. Bol kráľovským radcom, v rokoch 1631 – 1643 kráľovským dverníkom, v roku 1632 získal grófsky titul, v rokoch 1635 – 1643 bol berežským županom a v rokoch 1640 – 1643 hornouhorským hlavným kapitánom. Zomrel vo februári 1643. Po jeho smrti pripadla časť jeho majetku švagrovi, palatínovi Mikulášovi Esterházymu. hlavným kapitánom. Zomrel vo februári 1643. Po jeho smrti pripadla časť jeho majetku švagrovi, palatínovi Mikulášovi Esterházymu. Najstaršia dochovaná podoba Humenského kaštieľa z roku 1861 niekdajšieho sídla rodu Drugeth Erb rodu Drugeth z Humenného Portrét Juraja III. Drugetha Vihorlastské múzeum v Humennom