i v jeho podhradí

Obrázok 1 – Hospodárenie na hrade Čičva

Hospodárenie na hrade Čičva

Hospodárenie pod hradom Čičva je aj dnes známe po celom širšom okolí. Pravda dnes je to už v inej forme a rozmere ako kedysi. Málo kto však vie, že tieto sady a pôda sú tú už takmer tak dlho ako hrad samotný. Prvotne zriadené pre obživu hradu a jeho posádky, dnes formou pestovania ovocia a zeleniny pre širokú verejnosť. Tak ako išla doba menilo sa aj zloženie pestovaných plodín a chovaných zvierat, no niektoré plodiny sa stali už tradičnými. Zásobovanie hradnej posádky a rezidentov bolo dôležitou súčasťou hospodárenia na hrade a malo častokrát kľúčovú úlohu. Z týchto výnosov boli častokrát vyplácaní aj ľudia “za hradbami”. Už v roku 1446 máme doloženú existenciu majera s uskladneným obilím pod hradom. Nešlo však o časť niektorej z obcí ani podhradia, ale o samostatnú hospodársku jednotku Už v roku 1446 máme doloženú existenciu majera s uskladneným obilím pod hradom. Nešlo však o časť niektorej z obcí ani podhradia, ale o samostatnú hospodársku jednotku o ktorej sa v neskoršom období dozvedáme viac. Vieme aj že nešlo o súčasť osady Podčičva ( Csicsvaváralya) a to aj vďaka ďalšiemu obsahu listiny. Samotná listina datovaná 26. júna zachytáva ostrý rodinný a majetkový konìikt pánov z Rozhanoviec ( teda členov rodu Rozgonyi). Ide o vyšetrovací, varovný a predvolávací mandát, ktorý vydali predstavitelia uhorskej šľachty a vlády v Budíne a adresovali ho hodnovernému miestu - Leleskému konventu. Juraj z Rozhanoviec ( toho času bratislavský župan) a Sebastián z Rozhanoviec ( syn Štefana z Rozhanoviec) podali oëciálnu sťažnosť na svojho príbuzného Jána z Rohanoviec ( syna zosnulého temešského župana Štefana). Ján z Rozhanoviec bol obvinený z viacerých násilných činov a poškodzovania majetku. V prvom rade išlo o vypálenie majera. Konkrétne on so svojou družinou zničil jeden z majerských domov aj s uskladneným obilím, ktorý patril k hradu. Následne kompletne vypálili a zničili celé dediny Podčičva a Hencovce. Majer sa znova spomína aj v inventárnom zápise z 28. októbra 1619, kedy sa spisoval hnuteľný i nehnuteľný majetok na panstve po tom, čo do oblasti dnešného východného Slovenska vtrhlo vojsko Gabriela Bethlena a pustošilo tu. Majer pod hradom v tom čase zachytil pisár v takomto stave: Pod hradom sa nachádza jedna maštaľ, kde z celého stáda zostalo iba toto: 4 kravy, 1 býk, 40 oviec, 52 husí, 18 sliepok, 18 kačíc a jeden nekompletný celodrevený voz. Pri majeri sa nachádza jedna ohradená záhrada v ktorej je 10 stohov obilia a z nich je jeden stoh napol bôb a napol pšenica. Nachádza sa tu aj jedna kopa jačmeňa a 21 kôp sena. Pri majeri sa nachádza včelárska záhrada v ktorej sa nachádza 8 živých úľov. O čosi lepšia situácia bola o pár rokov neskôr 28. marca 1623, kedy priamo na hrade zostavil nový inventár Štefan Tegzes a vranovský hlavný richtár Imrich. Dôvodom inventarizácie panstva bola smrť jeho majiteľa Juraja III. Drugetha a jeho dedenie medzi jeho deti. V záhrade pod hradom bola jedna tabuľa ( veľký záhon) cibule a štyri záhony O čosi lepšia situácia bola o pár rokov neskôr 28. marca 1623, kedy priamo na hrade zostavil nový inventár Štefan Tegzes a vranovský hlavný richtár Imrich. Dôvodom inventarizácie panstva bola smrť jeho majiteľa Juraja III. Drugetha a jeho dedenie medzi jeho deti. V záhrade pod hradom bola jedna tabuľa ( veľký záhon) cibule a štyri záhony cesnaku. V majerovom dome pod hradom sa nachádzal jeden malý stolík, tri rozbité sklenené okná, dve stoličky a jedna maselnica. Zo zvierat k domu prislúchalo 13 husí a 12 kačíc, 22 kusov sliepok s kohútmi, dva ťažné voly, 4 kravy dojnice, 4 teľatá, 14 jalovíc, jeden trojročný býk a dva pávy. Zaujímavou je aj pomerme veľká včelárska záhrada kde bolo 30 úľov a spásali ju 3 moravské ovce a jedno tohoročné jahňa. Okrem toho bol na majeri uskladnený aj stavebný materiál - 1000 kusov šindľov a balík dosiek z mäkkého dreva. Okrem toho v záhrade pri stodolách bolo 8 a pol kopy stohov sena. V niektorých inventároch panstva sa samostatne vyskytuje aj majetok Viničky ( uvádzaný ako Szőlőske, väčšinou ako Possesio Zeöleöske). Nejde však o dodnes existujúcu obec Viničky ( maď. Szőlőske) na južnom Zemplíne, ktorá patrí do slovenskej tokajskej vinohradníckej oblasti. V tomto prípade ide o osadu priamo pod hradom Čičva, dnes chotárna časť V niektorých inventároch panstva sa samostatne vyskytuje aj majetok Viničky ( uvádzaný ako Szőlőske, väčšinou ako Possesio Zeöleöske). Nejde však o dodnes existujúcu obec Viničky ( maď. Szőlőske) na južnom Zemplíne, ktorá patrí do slovenskej tokajskej vinohradníckej oblasti. V tomto prípade ide o osadu priamo pod hradom Čičva, dnes chotárna časť obce Sedliská s názvom Viničky. Na juhozápadných a južných svahoch hradného kopca sa nachádzali pánske vinohrady a tieto Viničky vznikli ako služobnícka osada vinohradníkov patriacich k hradu. Z inventáru z 28. októbra 1619 vieme taktiež , že sa tu vtedy nachádzali napríklad aj 3 stohy pšenice z panského majera a z desiatku. Boli tu dve vinice ( diely) a jedna parcela ornej pôdy patriace k majeru. V čase súpisu sa tu nachádzalo 5 sudov nového vína z týchto viníc a 5 sudov desiatkového vína zozbieraného od poddaných a ostatné víno nechal pobrať a odviesť užhorodský hradný kapitán. Taktiež sa tam nachádzalo 30 ošípaných patriacich k vranovskému pánskemu dvoru. Podľa zápisu tam bolo ešte víno zo Zemplínskej Teplice určené na mýto, ktoré poslali na majer do Čemerného a sud vína určený na hrad Füzér, ktoré však ukradol nejaký vojak ako korisť. Samotný hrad, ktorý mal aj obytnú reprezentatívnu funkciu obsahoval niekoľko pivníc a skladísk naturálií a tovarov. Okrem na to vyčlenených komôr pivníc a i celých miestností boli zásoby, hlavne obilia umiestnené na povalách veží. V komorách sa skladovala slanina, masť, kamenná soľ, pšenica jačmeň, šošovica, hrach, ľanové semeno, pohánka ale i veľké množstvo sušených sliviek, tvaroh, bryndza, nakladaná kapusta, med a nasolené údené bravčové mäso. To všetko a aj množstvo iných naturálií sa na hrade skladovalo pre obživu rezidentov ale aj ako plat pre posádku, prípadne ako tovar, ktorý bol následne exportovaný ďalej. Hospodárenie na hrade a jeho okolí mal na starosti tzv. šafár, ktorý sídlil priamo na hrade. Okrem toho mal na starosti častokrát aj hradnú kuchyňu a vyplácanie posádky a zamestnancov. Na samotnom hrade pôsobili aj remeselníci. Z inventarizácie v marci 1623 vieme, že okrem hradného kapitána ( porkolába), dôstojníka ( viceporkolába), 9 drabantov, nemeckého bubeníka a šafára ( hospodárskeho správcu, ktorý vtedy vykonával aj funkciu kuchára) pôsobili na hrade aj krajčír Jakub ( uvedený ako Szabó, čo v maďarskom jazyku znamená taktiež krajčír) a dvaja garbiari. Na majeri pod hradom pracoval záhradník Jakub a pánsky pastier dobytka. Majer strážili ďalší traja drabanti. Okrem tohto majera sa na panstve Čičva nachádzali majere ešte v Čemernom a Skrabskom. Na každom majeri bol menovaný pánsky pastier dobytka. Majer strážili ďalší traja drabanti. Okrem tohto majera sa na panstve Čičva nachádzali majere ešte v Čemernom a Skrabskom. Na každom majeri bol menovaný hospodár s manželkou, ich sluha, pastier a jeden pomocný mládenec. Pre všetky majere platili rovnaké pravidlá. Osadenstvo majera dostávalo ročný plat vymeraný v peniazoch spolu s naturálnymi dávkami, príplatkom na ošatenie, obuv prípadne boli tieto ënancie kompenzované súknom a opracovanou kožou. Na oplátku mali títo zamestnanci odovzdávať panstvu za každú dojenú i jalovú kravu určený obnos masla a tvarohu. Samostatne bol taktiež vedený pánsky pastier ošípaných a pánsky pastier oviec ( juhás). za každú dojenú i jalovú kravu určený obnos masla a tvarohu. Samostatne bol taktiež vedený pánsky pastier ošípaných a pánsky pastier oviec ( juhás).

Obrázok 2 – Hospodárenie na hrade Čičva

Hospodárenie na hrade Čičva

Aj po zničení hradu v roku 1711 zostali na hrade a pod ním objekty, ktoré i naďalej i keď už nie v takej miere boli určené na hospodárenie a uskladňovanie tovarov a naturálií. Stále Aj po zničení hradu v roku 1711 zostali na hrade a pod ním objekty, ktoré i naďalej i keď už nie v takej miere boli určené na hospodárenie a uskladňovanie tovarov a naturálií. Stále sa tu nachádzali pánske polia, lúky i vinice, ktoré boli obhospodarované. Z inventarizácie v roku 1721 vieme, že k hradu “patria v rámci podielu pána Strötisa ( Ján Juraj Sterz, levočský mešťan a popredný spišský obchodník) aj štyri polia s kapacitou 2 košické gbely. Na tom istom mieste je aj jedna tabuľa poľa s kapacitou štyroch gbelov, nazývaná Pod zavalinami na kútoch a taktiež sa tam nachádza lúka na jeden voz sena, nazývaná Za kaplnkou. Deënitívny koniec vinohradníckej činnosti bádame v prvej polovici 18. storočia. Majer pod hradom však pretrval a predovšetkým slúžil na pestovanie ovocných stromov. Je Deënitívny koniec vinohradníckej činnosti bádame v prvej polovici 18. storočia. Majer pod hradom však pretrval a predovšetkým slúžil na pestovanie ovocných stromov. Je zachytený aj na mape z obdobia konca 18 storočia, konkrétne z prvého vojenského mapovania v Uhorsku. Rovnako je zachytený mapách katastrálnych i vojenských v priebehu 19. storočia a aj na historickej Ortofoto mape z roku 1950. Dodnes sa na tomto mieste zachovala tradícia pestovania ovocných stromov a zeleniny, ktorá pretrvala už vyše 580 rokov.

Obrázok 3 – Hospodárenie na hrade Čičva

Hospodárenie na hrade Čičva

Panstvo Čičva postupne stratilo svoju kompaktnosť a jednotlivé obce, osady a majetky, ktoré doň pôvodne patrili získali rôzne rody. Z pôvodne takmer výsadného majetku pánov Panstvo Čičva postupne stratilo svoju kompaktnosť a jednotlivé obce, osady a majetky, ktoré doň pôvodne patrili získali rôzne rody. Z pôvodne takmer výsadného majetku pánov z Rozhanoviec a rodu Báthory sa postupne oddeľovali podiely jednotlivcov nie len na panstve, ale aj v rámci jednotlivých miest, osád ba aj časti hradu. Dobre to reìektuje napríklad aj Tereziánsky urbár obce Sedliská zo 14. apríla 1774, z ktorého sa dozvedáme že podiely v obci patrili hlavne grófovi Štefanovi Csákymu a Štefanovi Bideskuthymu. Menšie podiely vlastnila ešte vdova po Michalovi Lasztóczym, vdova po Imrichovi Barkóczym, grófka Zuzana Szirmayová a urodzená pani Rozália Boronkayová a zeman Pavol Vladár. Naproti tomu pri Tovarnom, ako rodovom sídle rodu Barkóczy ostala výlučným majiteľom obce len grófka Zuzana Szirmayová, vdova po Imrichovi Barkóczym. O samotné majetky pod hradom a podiely na hrade sa viedli dlhé spory z ktorých vzišiel v druhej polovici 19. storočia ako výlučný vlastník napokon Ján Barkóczy a tieto majetky následne podedila vďaka výnimke od cisára jeho jediná dcéra Helena. Posledným majiteľom hradu z radov uhorskej aristokracie bol napokon jej prvorodený syn Andrej Hadik-Barkóczy, ktorý zomrel v roku 1931. Pohľad na hradný kopec a okolie z tretieho vojenského mapovania (1869 - 1887) južne od Podčičvy sú viditelné parcely na zeleninu i budovy majera Pohľad na hradný kopec a širšie okolie z prvého vojenského mapovania ( 1769-1785) pod osadou podčičva je viditelný ovocný sad Ukážka z tereziánskeho urbára obce Sedliská s menami sedliakov, želiarov i podželiarov patriacich do podielu grófa Štefana Csákyho Mgr. Jakub Šnajder historik Memento Posteritas, o. z.