K najstarším dejinám nášho regiónu: Hrad Čičva a páni z Rozhanoviec
📜 Prvá písomná zmienka o majetku Čičva pochádza z roku 1270. Nachádza sa v listine kráľa Štefana V., ktorou šľachticovi Reynoldovi, správcovi stajní vojvodu Ladislava, veliteľovi strážnych oddielov a sabolčskému županovi, za jeho účasť a zásluhy preukázané na výpravách kráľovského vojska v Teutónii...
Prvá písomná zmienka o majetku Čičva pochádza z roku 1270. Nachádza sa v listine kráľa Štefana V., ktorou šľachticovi Reynoldovi, správcovi stajní vojvodu Ladislava, veliteľovi strážnych oddielov a sabolčskému županovi, za jeho účasť a zásluhy preukázané na výpravách kráľovského vojska v Teutónii, v Korutánsku, v Čechách, v Byzantskej ríši a v Bulharsku daroval majetky. Išlo o Ruzgun, Baasfelde et Lopuspotok (Rozhanovce, Hrašovík a Ploské) v Abovskej župe, Tuser et Budunfelde v Sabolčskej župe a Chychywa (Čičva) spolu s dedinami Hussceumezeu (Vranovské Dlhé) a Wysno (Višňov) v Zemplínskej župe. Reynold dostal aj zem zvanú Zelench, ktorá kedysi patrila Mikčovi a časť zeme bratov Vojka a Tiburcija nazývanú Zokola (Sokoľ).
Reynold pochádzal z rodu Básztély, ktorého majetky sa nachádzali v Básztély alebo Vasztély v Ostrihomskej župe (dnes mestská časť v Csabdi vo Fejérskej župe), odkiaľ bolo odvodené aj pomenovanie rodu. Podľa najnovších zistení bol rod francúzskeho pôvodu a v osade postavil vežu, ktorá sa stala eponymom dediny. V dobových záznamoch sa objavuje ako Boztyh, Bastila, Básztij, Básztély. Členovia rodu spoločensky patrili ku kráľovským servientom, teda služobníkom, k slobodným mužom, ktorí vlastnili majetok a boli podriadení iba kráľovi. Reynold bol v detstve pážaťom na kráľovskom dvore a verným služobníkom vojvodu Štefana, následníka uhorského trónu. Keď bol Štefan štajerským vojvodom, Reynold sa zúčastnil na všetkých jeho vojenských výpravách do Teutónie, Korutánska a Čiech. Neskôr Štefan ako sedmohradský vojvoda poslal Reynolda spolu s inými veľmožmi do Bulharska, aby pomohol despotovi Jakubovi Svetoslavovi v jeho vojne proti Byzantskej ríši. Po návrate domov sa stal kľúčovou postavou v rozvíjajúcej sa občianskej vojne medzi uhorským kráľom Belom IV. a jeho synom Štefanom.
Reynold bojoval po boku mladšieho kráľa Štefana v bitke pri Isaszegu v marci 1265, kde v rozhodujúcom boji zrazil kopijou zo sedla a zajal veliteľa kráľovskej armády bána Henricha Kȍszegiho, napriek tomu, že sám utrpel ťažké zranenie ľavého oka. Keď sa Štefan po smrti svojho otca Belu IV. stal uhorským kráľom Štefanom V. daroval Reynoldovi za všetky jeho verné služby rozsiahle majetky, ktoré predtým patrili jeho švagrovi černigovskému kniežaťu Rostislavovi. Medzi tieto majetky patrili aj Rozhanovce (Rozgony), podľa ktorých začal Reynold používať prídomok „z Rozhanoviec“ (Rozgonyi) a stal sa tak zakladateľom rodu Rozhanovských (Rozgonyiovcov). Reynodlovi potomkovia vlastnili panstvo Čičva nasledujúcich 253 rokov. Mnohí z nich patrili medzi vysokých svetských a cirkevných hodnostárov, boli županmi uhorských stolíc, vojvodami, taverníkmi, kráľovskými sudcami či biskupmi. Niektorí sa preslávili aj svojou vojenskou kariérou.
Podľa diela Šimona z Kézy Gesta Hunnorum et Hungarorum Reynold a jeho bratia Ondrej, Šalamún a Ladislav statočne bojovali v bitke na Moravskom Poli 26. augusta 1278, kde bol zabitý Otakar II. Počas potýčky Reynold strážil kráľovskú zástavu. Magister Šimon podrobne opísal hrdinstvo bratov Básztélyovcov v priebehu bitky. Napriek Reynoldovej lojalite a vojenským schopnostiam nezastával počas nasledujúceho desaťročia žiadne hodnosti na kráľovskom dvore. Vrchol svojej kariéry dosiahol Reynold okolo augusta 1289, kedy bol menovaný za uhorského palatína počas vlády kráľa Ladislava IV. Kumánskeho.