Predstavte si príbeh človeka, ktorý sa narodil v malej šarišskej obci Brezovica, prešiel cez Prešov, Košice a prestížnu mníchovskú akadémiu, až napokon zanechal nezmazateľnú stopu na opačnom konci niekdajšieho Uhorska – v ďalekom Sedmohradsku. Ako to už pri významných rodákoch býva, kým v zahraničí ho poctili kráľovskými vyznamenaniami a obdivovali jeho diela na svetových výstavách v Paríži či Bruseli, doma jeho meno postupne zapadlo prachom zabudnutia. Jednou z úloh nášho občianskeho združenia Memento Posteritas je pripomínať si túto zabudnutú históriu nášho regiónu a jeho osobností. Dovoľte nám preto vyrozprávať príbeh rezbára a sochára, ktorý dokázal premeniť obyčajné drevo na posvätné umenie.

Od šarišských dielní po mníchovskú akadémiu

Ján Kupcsay sa narodil 8. mája 1840 v Brezovici (vtedajšia Šarišská župa). Základné vzdelanie získal v rodnej obci a meštiansku školu navštevoval v Prešove. Jeho túžba po remesle a umení ho v rokoch 1850 až 1864 viedla cez rôzne sochárske dielne, až si v roku 1864 otvoril vlastnú dielňu v Košiciach. Hnaný túžbou po zdokonaľovaní sa však odišiel do Nemecka, kde v rokoch 1868 – 1873 vyštudoval prestížnu Akadémiu výtvarných umení v Mníchove. Východné Slovensko tak dalo svetu umelca s akademickým vzdelaním a dôkladnými technickými znalosťami.

Zlatý vek v Sedmohradsku

Pedagogický priekopník a majster Po návrate zo štúdií ho vtedajší minister kultúry Ágoston Trefort osobne povolal, aby sa ujal vedenia novovznikajúcej rezbárskej školy v regióne Barcaság ( Hosszúfalu / dnes Săcele pri Brašove v Rumunsku). Takým majstrom, akým bol pre Bardejov slávny Mór Hölzel, bol pre južnú časť Uhorska Ján Kupcsay.

Kupcsay nebol len výnimočným tvorcom, ale aj oddaným pedagógom. Učebné plány mu nestačili, preto vo voľnom čase, po večeroch a v nedele otváral ateliér pre najtalentovanejších žiakov a viedol pre nich špeciálne nadstavbové kurzy. Zmenil celý región – remeselníci v Brašove už nemuseli dovážať nábytok a vyrezávané prvky z Viedne, lebo ich dokázali vyrobiť Kupcsayovi žiaci. Medzi jeho študentov patrili slávni sochári ako Miklós Köllő, János Istók či priekopník avantgardy János Mattis Teutsch, ktorý po Kupcsayovej smrti prevzal jeho učiteľské miesto.

Pre rumunského kráľa Karola I. vyrezal precízne orechové reliéfne miniatúry hradu Hohenzollern a zámku Peleş v Sinaii. Kráľ bol nadšený a jeho dielňa dodávala obklady priamo pre kráľovský zámok. Vyrobil tiež luxusné ebenové a orechové dosky na svadobný album pre rakúsko-uhorského následníka trónu Rudolfa. V spolupráci s akademickým maliarom Mişu Poppom navrhoval, vyrezával, pozlacoval a striebril neogotické oltáre a kazateľnice pre mnohé novovznikajúce kostoly v regióne. Bol dokonca autorom vôbec prvého odborného textu v monarchii, ktorý opisoval starobylé byzantské techniky pozlacovania a tvorby ikon!

Medzinárodné uznanie a skromnosť

Kupcsay bol umelec, ktorý nehľadal hlučné vonkajšie efekty. Radšej pracoval ticho, v ústraní svojho ateliéru a školy. Napriek tomu ho svet nemohol prehliadnuť. Jeho diela a práca jeho školy získali ocenenia a čestné diplomy na najvýznamnejších výstavách svojej doby: Viedeň (1887) Budapešť (1885, 1896) Brusel (1897) Svetová výstava v Paríži (1900) Pri príležitosti 25. výročia jeho pedagogického pôsobenia mu sám cisár František Jozef I. udelil prestížne štátne vyznamenanie – Zlatý záslužný kríž s korunou. Keď ho ministerstvo pozývalo vyučovať do Pešti s cieľom umelo formovať "národný maďarský štýl", Kupcsay s pokorou a vlastným umeleckým presvedčením odmietol. Zostal verný Brašovu, poctivej rezbárskej tradícii, gotickému a románskemu tvarosloviu.

Odkaz pre dnešok

Ján Kupcsay zomrel 12. mája 1910 v Brašove vo veku 70 rokov. Prežil život naplnený tvrdou prácou, zanechal za sebou nádherné oltáre, umelecký nábytok v múzeách (jeho vyrezávaný jeleň je dodnes v Múzeu úžitkového umenia v Budapešti) a celú generáciu hrdých remeselníkov. Aj keď väčšinu svojho života strávil v Sedmohradsku, jeho príbeh sa začal tu u nás – v Brezovici na Šariši. V Memento Posteritas, o. z. veríme, že pamäť na takýchto rodákov nepatrí do zabudnutia. Nech je pre nás príkladom toho, že z malého východoslovenského kraja možno poctivou prácou a talentom dosiahnuť uznanie, ktoré presiahne hranice celého kontinentu.

S veľkou radosťou vám taktiež môžeme prezradiť, že sa nášmu občianskemu združeniu nedávno podarilo nájsť a získať historický portrét Jána Kupcsaya. Tento vzácny vizuálny prameň nám tak po rokoch konečne dovoľuje pozrieť sa tomuto zabudnutému majstrovi priamo do očí. Už teraz pre vás plánujeme príležitosť, počas ktorej vám tento portrét osobne odprezentujeme a opäť o niečo viac priblížime jeho pozoruhodný životný príbeh. Máte sa na čo tešiť!

Pomôžte nám šíriť povedomie o zabudnutých osobnostiach nášho regiónu – zdieľajte tento príspevok!

MementoPosteritas RegionalnaHistoria Brezovica Saris VychodneSlovensko JanKupcsay Umenie Rezbarstvo Historia Uhorsko Sedmohradsko