Mlynárstvo bolo na Slovensku významným spoločenským a kultúrnym fenoménom. Spracovanie obilnín a výroba múky tvorili nevyhnutnú súčasť každodenného života ľudí. Mlynári neboli len zruční remeselníci, ale aj novátori, ktorí prinášali pokrok do miest, kde prevádzkovali svoje živnosti.

Jedným z takýchto novátorov a priebojníkov v mlynárskom remesle bol rodák z Hanušoviec nad Topľou Juraj Lukáč (* 1878 – † 1951). Napriek tomu, že sa vyučil za tesára, rozhodol sa venovať mlynárstvu, ktorému sa priučil u mlynára Hamzu v Bystrom. Po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie a vzniku ČSR sa mu pri parcelácii ghillányiovských pozemkov naskytla príležitosť kúpiť časť pôdy. V roku 1926 na nej dal postaviť mlyn spolu s bytom pre svoju rodinu. Po jeho boku stála Alžbeta, rodená Kočišová, z Hanušoviec nad Topľou (* 1882 – † 1939), ktorá pochádzala z maloroľníckej rodiny. Spolu vychovali päť detí.

Výstavba mlyna však rodinu výrazne zadlžila a Juraj Lukáč nedokázal záväzky splácať. Situácia sa zmenila v roku 1933 po vydaji dcéry Zuzany (* 1913 – † 1998), kedy sa spoločníkom v mlyne stal jeho zať Štefan Hudák (* 1909 – † 1979), rodák z Lady. Do podnikania priniesol veno v hodnote 80-tisíc korún, ktoré boli v tom čase kryté zlatom.

Štefan Hudák s manželkou Zuzanou a troma dcérami v mlyne žili aj pracovali až do jeho uzavretia v roku 1951. Povojnový režim totiž malé mlyny systematicky likvidoval a zatváral. Históriu mlyna, na ktorý Juraj Lukáč ťažko zarábal v Amerike a do ktorého neskôr investoval aj zať Štefan Hudák, však definitívne ukončilo až rabovanie a následné zbúranie. K demolácii došlo symbolicky a tragicky dňa 8. júna 1974 – presne v deň svadby najmladšej Štefanovej dcéry Mileny.

Na mieste, kde kedysi pulzoval život Lukáčovho mlyna, dnes stojí budova obecného úradu.