Význam hradu Čičva Územie východného Slovenska bolo postupne začleňované do formujúceho sa uhorského feudálneho štátu. Kráľ Štefan I. svojimi výbojmi v priebehu 11. storočia posunul hranice Uhorska na sever od slovanského hradiska Zemplín. Za vlády nástupcov kráľa Štefana I. prechádzali uhorské hranice cez Sliepkovce, Ložín a Nový Ruskov v oblasti južne od Sečoviec a Michaloviec. V 12. storočí sa hranice Uhorského kráľovstva tiahli od Vihorlatských vrchov cez Strážske, Vranov, Hanušovce do Kapušian pri Prešove a ďalej na západ. Na tejto línii zotrvali pravdepodobne až do konca 13. storočia, pretože ešte v roku 1270 sa majetok Čičva spomína ako ležiaci v pohraničí s Poľskom. Už v tom čase na ňom pravdepodobne stál hrad, ktorý bol súčasťou pohraničného pevnostného systému a plnil bezpečnostnú úlohu proti možným vojenským vpádom zo zahraničia. „V prvej polovici 14. storočia Zemplínska stolica dosiahla hranice, ktoré si v podstate zachovala do konca feudalizmu.“ Od 13. storočia začali majitelia panstiev vydelených z jednotného kráľovského domínia stavať vodné a výšinné hrady na ochranu ciest, ktoré postupovali pozdĺž Latorice, Laborca a Ondavy z Potisia k priesmykom Nízkych Beskýd. Hrad Čičva plnil počas celej svojej existencie strážnu funkciu v priesmyku nazývanom „Porta Polonica“ ( Poľská brána), ktorý bol križovatkou diaľkových ciest. Krajinská cesta prechádzajúca týmto priesmykom smerom juh – sever sa tiahla popri pravej strane Bodrogu od Sárospataku cez Sátoraljaújhely severovýchodným smerom do mestečka Zemplín. Odtiaľ plynula ďalej na sever cez Trebišov, Sečovce do Vranova, kde sa rozchádzala troma smermi. Na západ cez Zámutov do Šarišskej župy, údolím Tople do Šariša, na sever údolím Ondavy do Stropkova. Zo Stropkova tiahla jedna cestná trasa na severozápad do Bardejova, druhá na sever cez Dukliansky priesmyk do Poľska, tretia severovýchodne cez priesmyk Lupkov do Poľska a Ruska. Cesta prechádzajúca priesmykom Poľská brána v smere západ – východ viedla zo Šarišskej župy od Kapušian východným smerom do doliny Tople a Vranova. Z mesta Vranov pokračovala popod hrad Čičva do Humenného a odtiaľ ďalej na východ. Hrad Čičva plnil úlohu správneho centra rovnomenného panstva. V donačnej listine kráľa Štefana V. z roku 1270, ktorou šľachticovi Reynoldovi daroval majetok Čičva v Zemplínskej župe za jeho účasť a zásluhy preukázané na výpravách kráľovského vojska sa menovite spomínajú iba dediny Dlhé Pole a Višňov. Reynoldovi potomkovia Páni z Rozhanoviec tento majetok v priebehu rokov zveľaďovali a územne rozširovali na úkor susedných panstiev. Na severe to bolo panstvo Modré Pole, ktoré vlastnili Ákošovci a neskôr Cudarovci, na západe panstvo Lipovec, ktoré vlastnili Abovci. Na panstve Čičva okrem dedín založených na zvykovom práve podporovali dosídľovanie neobývaných oblastí na zákupnom a valašskom práve, čo viedlo k vzniku nových dedín. V čase najväčšej územnej rozlohy patrilo panstvu Čičva 55 dedín, menovite: Veľký Višňov, Polianka, Sačurov, Davidova Poruba, Banský Potok, Porúbka, Lomnica, Dlhé Pole, Hencovce, Vechec, Čemerné, Vranov, Morova Ves, Zámutov, Čaklov, Sedliská, Veľká Čičva, Komárany, Rudlova Ves, Stredná Čičva, Soľná Studňa, Jastrabie, Kazimír, Mernikova Ves, Benkovce, Hliňanský Potok, Kajňa, Hermanova Poruba, Žipov, Malý Žipov, Nová Kajňa, Michalova Ves, Čierny Potok, Petrova Poruba, Bystrá, Skrabské, Dobrá, Remenin, Trepec, Prosačov, Detrikova Poruba, Ďurďoš, Grodzin, Vavrincova Poruba, Matejova Poruba, Valkov, Mičakova Poruba, Nižná a Vyšná Kobylnica, Bžanský Potok, Lomná, Kručov, Fijaš, Nižná Oľšava a Oľšava. Súčasťou panstva Čičva bolo zemepanské mesto Vranov a okrem hradu Čičva sa na panstve nachádzal aj vodný hrad vo Vranove a opevnené sídlo v Skrabskom. V priebehu 15. storočia Páni z Rozhanoviec panstvo Čičva rozdelili na tri menšie správne celky ( provincie). Od 15. do konca aj vodný hrad vo Vranove a opevnené sídlo v Skrabskom. V priebehu 15. storočia Páni z Rozhanoviec panstvo Čičva rozdelili na tri menšie správne celky ( provincie). Od 15. do konca 17. storočia k provincii Čičva patril hrad Čičva a dediny Hencovce, Majerovce, Sedliská, Podčičva, Benkovce, Ruský Kazimír, Slovenská Kajňa, Dobrá, Trebec, Valkov, Bžany, Fijaš, Nižná Olšava a Vyšná Olšava.

Hrad Čičva bol vďaka svojej strategickej polohe v priebehu 13. storočia súčasť pohraničného pevnostného systému Zemplínskeho komitátu. Počas svojej existencie plnil strážnu funkciu v priesmyku Poľská brána, „na križovatke diaľkových ciest spájajúcich Vranov a Humenné a na ceste vedúcej od Sárospataku cez Stropkov na sever do Poľska.“ Zároveň bol správnym centrom rovnomenného feudálneho panstva a do konca prvej polovice 14. storočia aj hlavným sídlom Pánov z Rozhanoviec na tomto majetku. Na hrade bol po stáročia až do roku 1713 uložený archív Zemplínskej župy a na hrade sa konali župné zhromaždenia zemplínskej šľachty. Hrad Čičva bol v minulosti jedným z hlavných sídel Pánov z Rozhanoviec ( Rozgonyiovcov) a ecsedskej vetvy rodu Báthoryovcov. Tieto dva rody ako jediné vlastnili hrad a panstvo ako celok. Po smrti Štefana Báthoryho z Ecsedu, ktorým vymrela táto vetva rodu po meči, sa už samotný hrad ako objekt, ale aj celé panstvo začalo deliť medzi viacero významných uhorských rodov. Z nich najväčšie majetkové podiely na hrade a panstve mali rody Nádasdy, Várday, Nyáry a Drugeth, Esterházy, Bercsényi a Barkóczy. Výrez z najstaršej mapy Uhorska z roku 1528 Tabula Hungariae od Lazara Rosetiho v strede výrezu Warano (Vranov) a Csicsva (Čičva) Podobu hradu zo 17. storočia nám zachoval holandský maliar a grafik Justus van der Nypoort (1625 – 1692), ktorý ilustroval príručku geometrie Burckharda von Birckensteina z roku 1686 sériou 110 vedút miest, hradov a kaštieľov Uhorska. Mgr. Ľudmila Šnajderová historička Memento Posteritas, o. z.

Obrázok 1 – Význam hradu Čičva

Historická ilustrácia hradu Čičva

Obrázok 2 – Význam hradu Čičva

Mapa okolia hradu Čičva