kupci shori - zdoly, bars dobre ho znaju. Grofa Franc Dessewffy zamek varoš kraši, zo svima baštami, nad ňim śe vinaši.

Týmito šarišskými veršami opísal farár Andrej Čorba Hanušovce nad Topľou v polovici 19. storočia. Od svojho vzniku sa totiž hanušovský barokový kaštieľ stal dominantou nielen mestečka, ale celého regiónu.

Gróf František Dessewffy bol prvým členom rodu, ktorý po vymretí hanušovskej vetvy spojil rodinné panstvá Fintice a Hanušovce, ako aj ďalšie domíniá do jedného vlastníckeho celku. Jeho osobnosť, charakterové vlastnosti a viaceré skutky nám ponúkajú pohľad na jednu z najvýznamnejších osobností dejín širokého regiónu. Mecén vied a umenia, donor náboženských komunít, hlava šľachtickej spoločnosti, staviteľ, obnoviteľ, hospodár, vzdelanec – dnešným jazykom by sme ho nazvali lídrom. Okrem stavby novej fary či synagógy v Hanušovciach sa podieľal na rozvoji celkovej infraštruktúry v regióne vrátane vtedy moderného mosta cez rieku Topľa v mieste starého brodu. Jeho pohotové a odhodlané konanie zachránilo život hanušovským kňazom, medzi nimi aj spomenutému Andrejovi Čorbovi, pred besniacim a rabujúcim davom sedliakov počas roľníckeho povstania v roku 1831. O jeho vzťahu s poddanými najviac vypovedá skutočnosť, že snahy vzbúrencov o vyplienenie hanušovského kaštieľa zmarili samotní hanušovskí sedliaci, ktorí povstalcom znemožnili vstup do mesta.

Na vývoji jeho výraznej osobnosti sa zrejme odzrkadlil aj vplyv literatúry v jeho osobnej knižnici. Nášmu tímu sa podarilo zachrániť niekoľko vzácnych memorabilií z jeho osobného vlastníctva. Ide o knižôčku zo žánru dobrodružnej literatúry pre šľachtického tínedžera a obálku z jeho korešpondencie. Kniha s názvom Bezpríkladné udalosti a mimoriadne činy našej doby, najmä z dejín národov Rakúska; na duševné obohatenie a inšpiratívny príklad pre mládež; s tromi farebnými medenorytmi a predslovom vyšla v roku 1819 vo Viedni. Slúžila na usmernenie vývoja charakteru dospievajúceho chlapca. Je písaná v starej nemčine formou švabachu, tzv. fraktúrou. Ak si pripomenieme, že oficiálnym a úradným jazykom Uhorska bola ešte stále latinčina, že gróf žil v slovenskom prostredí a v bežnom styku rozprával po maďarsky, vyjde nám obraz mnohonárodnostnej a multilingválnej spoločnosti, kde plynulé prepínanie medzi množstvom rečí bolo úplne bežné už od detstva.

Obálka bola poslaná poštou na rodové panstvo Királytelek v dnešnom Maďarsku z Prešova cez Nyíregyházu 22. mája 1853. Adresovaná je doslovne: „Urodzenému pánovi Františkovi Dessewffymu z Černeku a Kamenice a jeho milosti s hlbokou úctou“. Obálka bola vyrobená z listu, ktorý predtým poslúžil ako papier na poznámky pri účtovníctve hospodárenia na veľkostatku. Výskum účtovných poznámok na vnútornej strane obálky stále prebieha a postupne prináša zaujímavé nazretie do každodennej prevádzky na hospodárstve grófskej rodiny Dessewffyovcov.

HanusovceNadToplou KastielHanusovce Dessewffy Vychodneslovensko HistoriaSlovenska Saris KulturneDedicstvo