Občianske združenie Memento Posteritas sa okrem kultúrneho dedičstva a prírodného bohatstva východného Slovenska venuje aj slovenským menšinám žijúcim v zahraničí. Jednou z týchto menšín sú aj Slováci žijúci dnes už v rumunskej Bihorskej župe.

Veľké migračné pohyby v rámci Uhorska nastali po skončení posledného protihabsburského povstania Františka II. Rákoczyho v roku 1711. Ich súčasťou bolo aj sťahovanie Slovákov na územie Bihorskej župy, ktoré sa začalo v poslednej štvrtine 18. storočia a zintenzívnilo sa v prvej polovici 19. storočia. Tento kolonizačný proces prebiehal v niekoľkých vlnách a podporovala ho uhorská šľachta. Ako prvý začal tento priestor osídľovať obyvateľstvom z hornouhorských stolíc magnát Barányi, o niekoľko rokov neskôr jeho príklad nasledovali Bánffy, Batthyányi, Kereszegi a čiastočne aj Zichy. Cieľom kolonizácie bolo hospodárske využitie pohoria Plopiş – plošne rozsiahlych neobývaných lesov, ktoré prichádzajúce obyvateľstvo dostalo za úlohu klčovať a následne okrem založenia si vlastných malých hospodárstiev, drevnú surovinu využiť na pálenie drevného uhlia a ako surovinu pre sklársku výrobu.

Slovenské obyvateľstvo, ktoré kolonizovalo Bihorskú župu pochádzalo z Oravy, Kysúc, Gemera, Novohradu, Zvolena a čo sa týka východného Slovenska - zo Zemplína, Šariša, Abova a Spiša. Medzi známe slovenské tunajšie obce patria Nová Huta (Şinteu) Stará Huta (Huta Voivozi), Podlesí (Podu Crişului), Židáreň (Valea Târnei), Gemelčička (Făget), Šarany (Borod Şeran), Bodonoš (Budoi), Čerpotok (Valea Cerului) a ďalšie. Slováci si pri klčovaní tunajších lesov zakladali roztrúsené usadlosti ako na kopaniciach. Keďže toto horské prostredie nepatrilo medzi najúrodnejšie oblasti, základnom ich stravy boli zemiaky. Vzhľadom na izolovanosť v horách si tunajší Slováci zachovali svoj jazyk, zvyky, tradície, náboženstvo, ktoré bolo a dodnes je rímskokatolícke na rozdiel od rumunského pravoslávneho obyvateľstva.

Máme tu začiatok letných prázdnin. Keď plánujete dovolenku v zahraničí na ktorej by ste sa radi dorozumievali vo svojom rodnom jazyku, odporúčame Vám navštíviť komplex Huta Slavia v obci Nová Huta (Şinteu) v Rumunsku. Súčasťou komplexu je ekoturistická trasa pozostávajúca z 26 pamiatok spojených s históriou a spôsobom života slovenskej menšiny v tejto oblasti. K týmto pamiatkam patrí sklárska huta, od ktorej prevzal celý komplex názov Huta Slavia, ďalej tu môžete navštíviť Múzeum skla, mlyn, tradičnú pálenicu, vynikajúcu reštauráciu ponúkajúcu jedlá bihorských Slovákov, medzi ktoré patria aj bryndzové halušky, polesniaky (zemiakové placky) či hribovica, hubovo-zemiaková polievka. Súčasťou komplexu je aj penzión. Deti sa najviac potešia jazierku so pstruhmi, na ktorom sa dá aj člnkovať či domácim hospodárskym zvieratám, ktoré majú svoj vyhradený priestor v rámci celej ekotrasy. Majiteľom Huty Slavie je Miroslav Jabloncsik, honorárny generálny konzul Slovenskej republiky v Rumunsku.

Prajeme Vám príjemné a pohodové leto, oddýchnite si a hlavne sledujte nás!!!

bihorskislovaci hutaslavia mementoposteritas slovacivzahranici tipnavylet slovensko